Květen 2015

Hans Sachs - Masopustní hry a šprýmy

30. května 2015 v 9:09 | Maja_N |  ••• literature
Stručná charakteristika toho, čo ponúka kniha Masopustní hry a šprýmy od Hansa Sachsa

- naivnosť
- na dejiny svojho národa a iných národov sa díva Sachsovo obdobie len ako na zbierku pouličných, alebo kratochvíľnych príbehov a ľuďom minulosti s obdivuhodnou samozrejmosťou prisudzovala vonkajší zjav i svoj duševný život
- bohovia, králi, otroci sa správajú ako norimberský remeselník 16. stor.
- masopustný hry a šprýmy rozprávajú veselé historky pre zasmiatie a poučenie
- MH sú dialogizované epické básne a šprýmy zase živo dramaticky rozprávané príbehy (s.18)
- životnou silou týchto noviel bol skutočný život mestského a vidieckeho ľudu
- išlo o neobyčajný príbeh, o vyvolanie smiechu, ale smiechu namierenému proti niekomu
- šprým = veršovaná novela
- MH sú prvou formou svetskej drámy na sklonku stredoveku a prvým krokom vo vývoji po oslobodení spod cirkvi.

- keď Hans Sachs zomrel, dediči museli jeho rukopisy odovzdať norimberskej mestskej rade, a to kvôli kritike loupeživého rytiera, čo sa nepáčilo feudálnej aristokracii. Boli to dve básne z hry Zlodejská história


Žiarlivý sedliak v očistci (Hans Sachs)

27. května 2015 v 9:17 | Maja_N |  ••• literature
napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na Dejiny divadla 1)

Postavy:

Opat
Pán Oldřich, mních
Elsa, jeho žena
Preclíček
Řepař - sedliaci, Jindrovi susedia


- ako v každej hre, aj tu kritizuje kňazov a morálku
- Opat vedie dialog s pánom Oldrichom. Opat túži po manželstve, Oldrich mu vysvetľuje, že manželstvo nie je jednoduché a má aj svoje nevýhody
- Ich rozhovor preruší návšteva ženy Jindry Bezhlavého, ktorá sa prišla posťažovať na svojho prehnane žiarlivého manžela
- Dohodnú sa, že opát zbaví Jindru žiarlivosti, a Selka mu za to dá za hrniec peňazí, ktoré si zakopala doma
- Podajú mu víno, ktoré ho má uspať, vyjde to, zaspí a pochovajú ho, pretože podľa plánu by mal ísť na mesiac do očistca
- Večer ho vytiahnu z hrobu, dajú do väzenia a keď sa preberie nabláznia ho, že umrel a je v očistci kvôli tomu, že bol žiarlivý a zle sa správal k svojej žene
- Jindra sa bráni, že má svoju ženu rád a nevedel, že žiarlivosť je hriech, chce ísť do neba, sľubuje, že sa polepší
- Mních mu znovu dáva napiť sa z vína a odnesie ho späť do hrobu, aby mohol vstať z mŕtvych
Cestou domov stretne dvoch susedov, pýtajú sa kde bol, on im vysvetľuje, že bol v očistci, že tam bolo zle, nechce sa tam vrátiť a preto sa bude lepšie správať k svojej počestnej žene.

Napriek tomu, že už v úvode knihy som sa dozvedela, že Sachsova tvorba sa vyznačuje naivnosťou, bola som prekvapená, tým, ako jednoducho toto dielo končí. Príjemné oddychové čítanie a polepšený hlavný hrdina.

napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na Dejiny divadla 1)

Zlodejská história (Hans Sachs)

9. května 2015 v 9:04 | Maja_N |  ••• literature
napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na predmete Dejiny divadla 1)

Hans Sachs - Zlodejská história

postavy:
zlodej - prefíkaný, lenivý
sedliak - naivný, usilovný, dôverčivý dobrák, pod papučou
dcéra - sedliakova dcéra, pracovitá, rozumná
hostinský

dej:
Sedliak sa chystá na trh, dcére sľubuje, že pre ňu niečo kúpi, ale musí sa postarať o kravu, aby bolo čo predať, aby boli mince. Večer k nim príde zlodej a predstiera, že je pocestný a ráno tiež ide na trh. Prichýlia ho. V noci im ukradne kravu, vezme ju do lesa, kde ju priviaže o strom a ráno sa tvári akoby nič. Zlodej ide napred, lebo si vraj ide po dlh do susednej dediny. V skutočnosti ide odviazať kravu a keď sa stretne so sedliakom, povie, že tú mu dali namiesto peňazí. Sedliak vraví, že sa podobá na jeho kravu, no vie, že tá je doma v maštali. Súhlasí s prosbou zlodeja, predá vlastnú kravu a stretnú sa v krčme "U žobráka". Tu dá zlodejovi päť tolárov za kravu, jeden dostane ako odmenu a jeden si už predtým sám nechal. Len čo zlodej odíde z hostinca, dobehne sedliakova dcéra a oznamuje, že ten chlap, čo u nich spal, im ukradol kravu. Sedliak sa hnevá sám na seba, poučil sa, kúpi dcére všetko, čo len chce, aby jeho manželke nepovedala, čo sa naozaj stalo, lebo si je vedomý svojej chyby, aj toho, že by mal celý rok od ženy "hubovú".


Táto hra je súčasťou knihy Masopustné hry a šprýmy. Všetky hry v nej sa vyznačujú jednoduchosťou, naivnosťou, ale zároveň v sebe nesú aj poučenie. Ide o neobyčajné príbehy, o vyvolanie smiechu, smiechu namiereného proti niekomu. Zobrazujú skutočný život mestského a vidieckeho ľudu.

napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na predmete Dejiny divadla 1)

Fiescovo janovské sprisahanie (Friedrich Schiller)

8. května 2015 v 9:36 | Maja_N |  ••• literature
napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na predmete Dejiny divadla 1)

Friedrich Schiller - Fiescovo janovské sprisahanie

Postavy:
Andrea Doria - janovský dóža
Gianettino Doria - jeho synovec a následník
Fiesco - gróf z Lavagne
Verrina
Bourgognino
Calcagno
Sacco
Gróf Lomellino - Gianettinov dôverník
Hassan - černoch (nájomný zabijak)
Grófka Júlia Imperiali - Gianettinova sestra
Grófka Leonora - Fiescova manželka
Berta - Verrinova dcéra

Dej sa odohráva v Janove v polovici 16. storočia

1.dejstvo
Fiesco flituje s Juliou
Juliin brat tajne zaplatí Hassanovi za Fiescovu hlavu
Julia si myslí, že Leonora by mala byť pyšná na to, že jej muža zvádza pani z rodu Doriovcov.
Gianettino chce násilím dostať cnostné dievča, dcéru republikána Verrinu.
Fiesco vraví Gianettinovi, nech on vládne nad Janovom a Fiesco sa bude milovať (je milovník, má rád ženy)
Fiesca navštívia jeho priatelia v maskách a čudujú sa, ako mohol tak hlboko klesnúť, že opustil svoje presvedčenia o moci Janova.
Bourgognino, ktorý kedysi ľúbil Leonoru, ale prenechal ju vtedy Fiescovi, vyzýva Fiesca na súboj za to, že jej svojím správaním ubližuje. Ten odmieta.
Hassan príde za Fiescom, chce ho zabiť, ten sa nedá, schytí mu ruku, zároveň mu daruje život a Hassan vďačne navrhne, že bude pracovať pre neho.

2. dejstvo
Bourgognino a Verrina sa sťažujú Fiescovi na Doria, ktorí mečom prepichol hlasovací lístok a následne ho vyhlásil za neplatný v neprospech Verrinu. Fiesco im rozpráva krátku bájku na zamyslenie.
Hassan podáva Fiescovi informácie o tom, aká je o ňom vytvorená verejná mienka. Tiež sa dohodnú na divadielku o pristihnutí pri čine.
Berta vydesená vbehne domov a povie otcovi, Verrinovi, že Gianettino Doria ju chcel zneuctiť.

Verrina sa žaluje Calcagnovi a Saccovi, akoby Bertu naozaj znásilnil

napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na predmete Dejiny divadla 1)

Nepekná krásavica (Lope de Vega)

7. května 2015 v 8:49 | Maja_N |  ••• literature
napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na predmete Dejiny divadla 1)

Lope de Vega - Nepekná krásavica

postavy:
Ricardo - poľské knieža
Octavio - jeho priateľ
Julio - sluha
knažná Estela
Célia - jej sesternica
guvernér, kapitán, Belisa (slúžka), vojaci

dej:
Poľskému kniežaťu Ricardovi sa zapáči krásna francúzska kňažná Estela, ktorej krása je chýrna. Cez svojho sluhu Julia jej však odkazuje, že keď ju zazrel, bol sklamaný, že je obyčajná. Takýmto spôsobom chce vzbudiť jej záujem. Julio nechce byť nezdvorilý, preto to pošepká len Célii. Célia po presviedčaní Estely, ktorá si myslela, že jej Ricardo vyznáva lásku prostredníctvom Célie a listu, ktorý jej priniesol sluha Julio prezradí, čo o nej povedal Ricardo. Estela sa urazí a chce sa pomstiť. Chce, aby sa do nej zaľúbil a potom plánuje byť neoblomná. Julio ide pre list s odpoveďou. Za seba Estele vraví, že je krásna. Tá od neho žiada, aby prešiel do jej služieb. Ricardo zatiaľ pripravil plán. Predstieral, že odišiel do Španielska a napíše kamarátovi Octaviovi, že tajomník Lauro mu ukradol šperky. Je to lož. V meste chytia Laura, čo je vlastne Ricardo, avšak neoznajú, ako Ricardo vyzerá, preto mu plán vychádza. Lauro, teda Ricardo vraví, že šperky nevzal, len sa chcel vrátiť do Francúzska. Ricarda má síce rád, ale cit i istej dáme bol silnejší.
Estela sa Célii zveruje so svojim plánom pomstiť sa Ricardovi, zatiaľ čo on tiež kuje svoje plány. Jeho kamarát Octavio je zaľúbený do Célie. Estela príde za Laurom a vyzradí mu svoj plán, netušiac, že sa rozpráva s Ricardom. Žiada ho, aby Ricardovi napísal list, v ktorom mu oznámi, aká je Estela nešťastná z toho, čo sa dozvedela, že si o nej myslí, že o ňom stále sníva a túži po ňom. Chce, aby prišiel a Laurovi prezrádza, že chce Ricarda vytrápiť a potrestať. Chce, aby sa do nej zamiloval a ona ho potom odmietne.
Estela sa tiež pýta Laura, kto je tá jeho vysnívaná dáma. Nesmelo, ale pravdivo priznáva, že je to ona. Estela však Célii povie, že Lauro túži po nej. Ricardo posiela list, v ktorom priznáva, že Laura, ktorým je on sám stíhal neprávom a žiada jeho prepustenie. Zároveň si dohodne stretnutie s Estelou, večer pri okne.
Ricardo dokončuje svoj plán, ktorým si chcel získať Estelu. Vždy ju mal rád, ale zdala sa mu príliš pyšná, preto si vymyslel takýto fígeľ. Estela a Célia sú každá na svojom balkóne, je tma, noc a Ricardo s Octaviom striedavo hrajú Laura a Ricarda. Kňažná Estela sa stále rozprávala s Ricardom, aj keď si myslela, že hovorí s Laurom a priznala, že Ricardo má u nej stále šancu, lebo bol milý a zdvorilý. Estela sa chce s Ricardom stretnúť aj za denného svetla, získať si ho a vzápätí ho odmietnuť, čo má byť jej pomsta. Estela oznamuje ešte pred stretnutím, že si bude brať Ricarda a že Célia si vezme Laura.
Estela očakáva Ricarda, no vidí prichádzať Laura. Ten jej vysvetlí, že on je Ricardo a že sa mu od začiatku páčila, ale každého nápadníka odmietla, preto si ju chcel získať takto. Kňažná Estela si vezme Ricarda, Célia Octavia a sluha Julio komornú Inez.

Hra má zamotanú, komickú zápletku, je vhodná na oddychové čítanie.

napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité na predmete Dejiny divadla 1)