Duben 2015

Cid (Pierre Corneille)

25. dubna 2015 v 22:00 | Maja_N |  ••• literature
napísla Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité ako práca na Dejiny divadla)

Pierre Corneille - Cid

postavy:
Don Fernando - kastílsky kráľ
Dona Uracca - kastílska infantka
Don Diego - otec Dona Rodriga
Don Rodrigo - jeho syn
Don Goméz - gróf z Gormazu, otec Ximeny
Ximena - jeho dcéra
Don Sancho, Don Arias, Don Alonso - kastílsky šľachtici
Leonora - vychovávateľka infantky
Elvíra - vychovávateľka Ximeny

Dej sa odohráva v Seville, v polovici 11. storočia.

Ximena je zaľúbená do dona Rodriga. Teší sa z toho, že jej otec je naklonený tiež tomu, aby si ho vzala za muža, no zároveň má akýsi zlý pocit. Dokopy ich dala infantka, kráľova dcéra, ktorá je tiež zaľúbená do dona Rodriga, no on je len šľachtic a jej koluje v žilách kráľovská krv, preto sa ho vzdala. Nezaprie svoj stav pre lásku. Gróf, teda Ximenin otec sa poháda s donom Diegom. Gróf mu dá zaucho, čo je na tú dobu obrovská urážka. Takáto potupa sa dá zmyť len krvou, no don Diego je už starý a zrádza ho meč, preto žiada syna, aby ho pomstil, pretože: "...kto vie v hanbe žiť, žitia je nehoden. Urážka od drahých najväčšmi zabolí." Rodrigo je zronený z toho, že jeho sokom v boji bude práve Ximenin otec. Vedie vnútorný boj, monológ, no nakoniec je pevne rozhodnutý pre pomstu.
Za grófom prichádza šľachtic don Arias s odkazom, že kráľ mu dáva možnosť odčiniť, čo vykonal, ospravedlniť sa. Odmieta. Ide na súboj s donom Rodrigom a uznáva, že pre dcéru vybral správneho ženícha, ale ľutuje, že ho zabije. Nakoniec je však porazeným. Ximena žiada kráľa, aby Rodriga potrestal. Smrť za smrť. Don Diego zas ponúka svoju smrť namiesto synovho trestu, pretože teraz, keď je jeho česť očistená, môže pokojne umrieť. Vraví kráľovi, aby potrestal hlavu a nie rameno, ktoré čin vykonalo.
Rodrigo je odhodlaný umrieť jedine rukou Ximeny, preto ide k nej domov. Slúžka Elvíra je zdesená, čo robí v dome muža, ktorého zabil. Keď prichádza Ximena, zo strachu mu prikáže skryť sa. Ximena je zronená. Vraví o tom, že milovala otca aj Rodriga a smrťou jedného prišla o oboch. Rodrigo vyjde z úkrytu a ponúka jej svoj meč, aby utíšila svoj hnev a tiež jej vysvetľuje, že dlho váhal, ale keby neobránil svoju česť, bol by jej nehodný. Ximena Rodriga nechce ani nedokáže zabiť, ale česť jej takisto káže brániť svojho otca, preto Rodriga žaluje, stíha, ale sľubuje, že ak docieli, čo chce, umrie tiež. Rodrigo sa stretne so svojím otcom. Ten ho chváli za očistenie rodu a radí mu, aby šiel bojovať proti Maurom. Tak si získa priazeň kráľa a Ximena možno obmäkne.
Elvíra oznamuje Ximene zvesť o tom, že Rodrigo porazil dvoch kráľov. Za Ximenou prichádza infantka a prehovára ju, aby si to s pomstou premyslela. Chce, aby Rodrigovi odoprela lásku, ale aby ho nechala žiť, lebo smrťou výborného bojovníka potrestá celú krajinu. Rodrigo zajal dvoch maurských kráľov, ktorí mu udelili titul Le Cid. Kráľ sa ho pýta na nočný boj, ďakuje mu a zároveň ospravedlňuje, že pomstil pohanu. Keď prichádza Ximena, pošle Rodriga preč. Povie jej, že zomrel, chce zistiť, či ho ľúbi, či bude smutná. Ximena stále žiada Rodrigovu hlavu, kráľ to odmieta. Dohodnú sa, že don Sancho, ktorý má o Ximenu záujem, pôjde s Rodrigom do súboja a ten, čo zvíťazí, ten sa stane jej manželom.
Rodrigo sa príde rozlúčiť s Ximenou. Oznamuje jej, že si uchoval česť, bojoval za vlasť, ale teraz, keď ide len o jeho hlavu a ona ho už neľúbi, nemá dôvod bojovať a prijíma jej rozsudok. Ximena ho prehovára, aby bojoval a nakoniec ho aj povzbudí slovami, že česť jej káže, aby žiadala súboj, ale praje si, aby bol Rodrigo víťazom, pretože napriek všetkému ho ľúbi. Pri rozhovore s Elvírou je Ximena hrdá a stále si chce v prvom rade brániť česť. Keď pred ňu príde don Sancho so zakrvaveným mečom, nič si nenechá vysvetliť, narieka a vyháňa ho preč. Kráľovi sa priznáva, že Rodriga ľúbila, no česť ju nútila pomstiť otca. Nechce si vziať Sancha, no chce mu za odvahu nechať svoj majetok a ísť do kláštora oplakávať otca i milenca. Ukáže sa, že súboj vyhral Rodrigo, no Sanchovi daroval život za to, že bojoval za Ximenu a poslal ho oznámiť to Ximene, lebo on musel ísť za kráľom. Nakoniec kráľ rozhodol, že každý už očistil svoju česť. Ximena a Rodrigo sú si sľúbený, ale Ximena ešte pred manželstvom dostáva čas na oplakanie otca.


Príbeh o láske, cti a pomste, kde česť rodu a rozum víťazia nad citom. Na hre je prekvapujúce a v dnešnej dobe nemysliteľné, že adekvátnym trestom za jednu facku je smrť. Hra je pre súčasného diváka prínosom hlavne v tom, že sa dozvedáme, aké hodnoty mali ľudia kedysi a aká dôležitá bola pre nich česť svojho rodu.

napísla Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité ako práca na Dejiny divadla)

Antigona (Sofokles)

22. dubna 2015 v 10:17 | Maja_N |  ••• literature
napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité ako seminárna práca na Dejiny divadla)

postavy:
Antigona - Oidipova dcéra
Kreón - Antigonin strýko, nový vládca Téb
Isména - Antigonina sestra
strážcovia
Theiresias - slepý veštec
Haimon - Kreónov syn, Antigonin snúbenec
Eurydika - Haimonova matka

Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe za vlády Kreóna. Príbeh o Antigone nadväzuje na príbeh jej otca, bývalého tébskeho kráľa Oidipa, ktorí zošalel a vypichol si oči, keď sa dozvedel, že sa naplnila veštba a on zavraždil svojho otca a oženil sa so svojou vlastnou matkou.
Antigona má mladšiu sestru Isménu a mala dvoch bratov - Eteokla a Polyneika, ktorí sa navzájom zavraždili. Kreón prikázal, aby Eteokla pochovali so všetkými poctami, pretože bránil svoje mesto a Polyneika zakázal pochovať pre výstrahu ostatným. V dobe, kedy si ľudia uctievali bohov, rešpektovali veštby a verili v ríšu mŕtvych, bolo pre Antigonu nepredstaviteľné, aby nechala bratovo telo napospas dravým vtákom. Kreón si myslí, že strážcovia, ktorých poveril strážením Polyneikovho tela sa nechali podplatiť. "Podlý zisk je pre človeka väčším nešťastím než šťastím." (Kreón) Kým nebol známy vinník, ktorý Polyneikovu mŕtvolu pochoval, trest hrozil strážcom, preto telo odhrabali a dávali ešte väčší pozor. Pristihli Antigonu, ako na telo hádže hlinu a tri krát polieva na znak obety. Jeden z nich ju priviedol pred Kreóna. Priznala sa, obhajovala sa len tým, že zákon nie je od bohov, ale od smrteľníka a trest smrti bude pre ňu vykúpením, nepochovať brata by ju bolelo. Je na svoj čin hrdá a vie, že aj ostatní jej dávajú za pravdu "no strach im zviazal jazyk".
Kreón uprednostnil vlastnú hrdosť pred šťastím a pokojom svojej rodiny. Myslel si, že len on jediný má vždy vo všetkom pravdu a jeho názor je ten správny. Nepomohli ani Haimonove prosby. Kreón dal Antigonu zaživa zamurovať do hrobky. Až po Theiresiasovej hrôzostrašnej veštbe si uvedomil, že bol príliš tvrdohlavý a rozhodol sa predsa len ustúpiť. Osobne pochoval Polyneikovo psami a vtákmi dotrhané telo a išiel oslobodiť Antigonu. Skôr sa však do hrobky dostal Haimon, ktorý tu našiel už len Antigonine mŕtve telo obesené na svadobnom závoji. Haimon vytasil na otca meč, dával mu totiž za vinu Antigoninu smrť, ten ušiel a nešťastný Haimon sa prebodol. Keď sa o synovej smrti dozvedela Eurydika, tiež si srdce prebodla mečom. Nešťastný Kreón zostáva sám a šalie od zúfalstva.

Príbeh sa odohráva v dávnej minulosti, v období, kedy ľudia uctievali iné hodnoty ako dnes. Vystupujú tu postavy s vlastnosťami typickými aj pre súčasného človeka. Do súčasnosti sa dá aplikovať aj mylná domnienka, že treba kráčať s davom a neodlišovať sa od väčšiny. Aktuálny aj v dnešnej dobe je názor: "Považujem za nemožné vzdorovať mocným." Títo ľudia veria, že majú pravdu, aj keď ju nemajú a moc im dáva prostriedky presadiť si ju.

Na tejto tragédii je obdivuhodná odhodlanosť, pevná vôľa a odvaha Antigony. Je to dráma o ľudskosti, ktorá má trvale platný humanistický odkaz.

napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité ako seminárna práca na Dejiny divadla)

Mám odpoveď

10. dubna 2015 v 14:14 | Maja_N |  ••• my diary
Určite viacerým z vás, ak nie väčšine, lezie nervy, ak sa ich niekto vypytuje stále to isté. Rovnaké otázky obalené do iných slov, vždy od iných ľudí a pritom odpoveď je vaša súkromná vec. A to by ani nevadilo, rada odpoviem aj na súkromnú otázku, lenže táto konkrétna je položená ani nie tak zo záujmu, skôr preto, že čo sa danej témy týka, som v menšine. Namiesto mäsa môžem mať sóju a to presne na tie isté spôsoby, akoby som mala mäso a ešte je možností aj viac. Nikoho sa nepýtam, či mu každý deň chutia rezne vždy s inou prílohou.
Ale k veci. Opakovanie odpovedí na otázky typu "A prečo neješ mäso?" "A čo teda ješ?" mi dnes napadla trochu originálnejšia odpoveď než tie bežné. Pri ceste autobusom mestskej dopravy som pozorovala ľudí, všímala som si ich pohyby, mimiku... A poviem vám, bolo to riadne psycho sledovať ľudí a zamyslieť sa hlbšie nad tým, čo sú to za osobnosti.
Nakoniec som v duchu skonštatovala, že nejem mäso (žiadne, hoci dávnejšie som sporadicky zjedla ryby, ale bolo to voči nim nefér), preotže aj ja sama som len chodiaca kopa surového mäsa držaného kostrou.

Tokio Hotel: 8 rokov od koncertu v Bratislave

8. dubna 2015 v 23:19 | Maja_N |  ••• TH - interviews & articles
Dnes je to už osem rokov od prvého a jediného koncertu Tokio Hotel na Slovensku.
Niekoľko rokov po tomto koncerte sa vždy v rovnaký dátum konali stretnutia fanúšikov a rôzne akcie a petície, ktoré mali chalanom a ich menežérom ukázať, že Tokio Hotel majú na Slovensku možno nie príliš veľkú, ale rozhodne silnú fanúšikovskú základňu. Pokiaľ viem, tento rok sa nič nekoná. Prečo by aj? Chalani sú už svetovo známe hviezdy žijúce v Los Angeles, koncerty o niekoľko desiatok eur drahšie a je to možno len zopár fanúšikov na Slovensku, ktorí by na koncert išli. Tokiománia na Slovensku skončila. Zostáva v spomienkach generácie, ktorá poznala naspamäť všetky texty, chodila na stretnutia fanúšikov, písala, alebo aspoň sledovala blogy.
Za koncert a za všetky zážitky spojené s Vami, s Vašou hudbou a so všetkými Aliens, ĎAKUJEM.