Březen 2015

Návšteva starej dámy (Friedrich Dürrenmatt)

31. března 2015 v 17:55 | Maja_N |  ••• literature
Napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (použité ako seminárna práca na Dejiny divadla 2)
Friedrich Dürrenmatt - Návšteva starej dámy

O autorovi:
Friedrich Dürrenmatt sa narodil 5. januára 1921 v Konolfingene pri Berne vo Švajčiarsku a zomrel 14. decembra 1990 v Neuenburgu. Okrem divadelných hier napísal aj mnohé romány, novely a poviedky. Základnou témou jeho tvorby je napätie medzi spravodlivosťou a mocou.
Je synom farára, navštevoval gymnázium v Berne a študoval v Zürrichu a v Berne teológiu, literatúru, filozofiu a prírodné vedy. Jeho starý otec bol známym švajčiarskym politikom, satirikom a básnikom, ktorý povzbudzoval svojho vnuka v jeho spisovateľskej kariére. Dürenmatt napísal: "Môj starý otec raz bol na desať dní vzatý do väzby kvôli básni, ktorú napísal. Ja som zatiaľ nebol takýmto spôsobom poctený."
V roku 1949 napísal hru Romulus Veľký. Potom, v rokoch 1952 a 1953 napísal svoje dva krimi romány Sudca a jeho kat a Podozrenie. Celosvetový úspech si vydobyl v roku 1956 uvedením tragikomédie Návšteva starej dámy. Jeho majstrovské dielo Fyzici, sa zaoberá nebezpečenstvom modernej jadrovej fyziky pre svet. V roku 1986 získal Dürrenmatt cenu Georga Büchnera. Tiež získal Rakúsku štátnu cenu za európsku literatúru a Schillerovu pamätnú cenu. K jeho tvorbe z neskoršieho obdobia patria poviedky Poverenie (1986) a Údolie chaosu (1989).
Ako dramatik uprednostňoval formu tragikomédie, spojenú s prvkami satiry a frašky, čierneho humoru a pojašenosti. Ešte krátko pred smrťou vo svojej domovine vyvolal pobúrenie, keď pri uvítaní československého prezidenta povedal, že Švajčiarsko bude takisto väzením ako rozpadnuté východoeurópske "ľudové republiky", kde zajatci sú zároveň vlastnými strážcami.
Niekoľko Dürenmattových diel bolo aj sfilmovaných. Napríklad "Manželstvo pána Mississippi", "Sudca a jeho kat", "Návšteva" s obsadením Ingrid Bergman a Anthonyho Quinna, "Grék hľadá Grékyňu".

O hre:
Hra "Návšteva starej dámy" je určitou závážnou výpoveďou o podplatiteľnosti sveta, resp. človeka. Tento kúsok je však zároveň komédiou, ktorá obzvlášť švajčiarskemu divákovi stále znova vytvorí úsmev na tvári, pretože je tu karikovaný typický oportunizmus.


Postavy:
Hostia:
Klára Zachanasjanová, rod. Wäscherová - multimilionárka, najbohatšia žena, ktorá si vďaka svojmu majetku môže kúpiť čokoľvek, dokonca aj smrť. Svojím krutým správaním je prirovnávaná napr. k starogréckej Médei. Má zlomyseľný šarm, svojský humor a k ľuďom sa správa ako k tovaru. Jej postava sa nevyvíja.
jej VII. - IX. manžel
komorník Boby
Toby, Roby - monštrá, ktoré boli odsúdené na trest smrti. Klára zaplatila za ich oslobodenie, teraz jej slúžia a sú jej nosičmi.
Koby, Loby - slepí tlstí muži, zobrazení neskutočne až rozprávkovo prízračne. Sú obeťou pomsty, ktorá je logická.

Faust (J. W. Goethe)

31. března 2015 v 15:29 | Maja_N |  ••• literature
Napísala Maja pre www.majawelt.blog.cz (zostručnená verzia, použité ako seminárna práca na Dejiny divadla 1)

Johann Wolfgang Goethe:
"Johann Wolfgang von Goethe (1749 - 1832), nemecký básnik, scenárista, prozaik a filozof je najviac známy vďaka svojej dvojdielnej veršovanej dráme Faust (1808 - 1832), ktorú začal písať vo veku približne 23 rokov a písal ju až do smrti. (...) Je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov nemeckého romantizmu. (http://www.online-literature.com, 28.4.2013)

Vznik diela:
"Doktor Faust, či už historický alebo literárny, je napriek všetkým stredovekým kulisám a rekvizitám, ktoré ho husto obklopujú, človekom novoveku. Onen Faust, ktorý sa dnes pokladá za historického, žil vraj v Nemecku v rokoch 1480 - 1540. (...) Všeobecne sa tvrdí, že život doktora Fausta bol výstredný, no veľká bola údajne i jeho túžba po poznaní a moci. Ak je to tak, musíme pripustiť, že už v duši nemeckého doktora zažíhali sa prvé záblesky ... sebavedomého ľudského ducha, vyjadreného známym "knowledge is power", i so všetkými ďalekosiahlymi dôsledkami tohto zistenia pre duchovný, spoločenský i civilizačný vývin moderného ľudstva."
"Historky o Faustovi sa množili ako huby po daždi a Faust prešiel takto cestou ústnej slovesnosti definitívne do literatúry. Roku 1587 vychádza tlačou vo Frankfurte nad Mohanom - rodnom meste J.W. von Goetheho - ľudová kniha o Faustovi." Bez tejto knihy by nebola o Faustovi žiadna ďalšia. (Boor; In: Dedinský /prel./, 1966, s. 9)

Pred Goethem napísal príbeh o Faustovi aj Marlowe. "Marlowov Faust nie je nijaký hľadač boha, ani hľadač šťastia a zmyslu života ako Goetheho Faust - je hlavne hľadač moci." Faustovskej tematike sa venoval aj Lessing. Z jeho drámy však ostali iba zlomky. Jeho Faust mal byť údajne hľadačom poznania.

"...Je nepochybné, že Goethe už ako študent poznal starú ľudovú knihu o doktorovi Faustovi, vydanú kedysi v jeho rodnom meste, i hru Marlowovu, rozhodujúci popud k práci na Faustovi prišiel odinakiaľ. Roku 1773 bol vo Frankfurte veľtrh a do mesta zavítalo mnoho komediantov. Jedného dňa videl Goethe v ich bábkovom divadle Fausta a Mefista. (...) Od Eckermanna vieme, že keď mladý Goethe prišiel o dva roky do Weimaru, priniesol tam so sebou aj hotového Prafausta (nem. Urfaust), prvotné a skromné znenie budúceho veľdiela."
"Roku 1790 vyšiel Faust ako fragment.... Starý Klopstock sa tomuto trochu rozšírenému Prafaustovi jednoducho vysmial. Ale vedľa starého Klopstocka bol tu už mladý Schiller - a Goethe podľahol priateľskému nátlaku mladého nadšeného druha. Dal sa, našťastie, nakaziť jeho vierou a tak musíme spravodlivo priznať, že za dokončenie prvého dielu Fausta vďačíme Schillerovi." (Boor; In: Dedinský /prel./, 1966, s. 10, 11)

Téma, idea:
Filozoficko - dramatická veľbáseň Goetheho Faust je spoveďou človeka svojho veku. Faustovi ide o poslanie človeka a o zmysel jeho života na tejto zemi a medzi ľuďmi. Tieto otázky si rieši podľa zásad životnej filozofie meštiactva. Goethe ako posledný humanista učeneckého typu, vychádza z pôvodnej ideológie meštiactva a rozvíja jej staré lepšie ideály.
"Goetheho ideál dokonalosti vyvoláva faustovský - a Faustov - smäd po dokonalosti. Presnejšie a konkrétnejšie to pre Fausta znamená: všetko skúsiť, poznať, užiť, mať. Alebo inými slovami: plne, dynamicky a intenzívne vyžiť život a uzavrieť ho konštatovaním, že žiť sa oddalo, že to bolo užitočné. (...) Goetheho Faust boha nehľadá, ale postupne uskutočňuje v sebe...." (Boor; In: Dedinský /prel./, 1966, s. 13, 17)
Dramatická hra Faust je písaná veršovanou formou. Za začiatku, pred samotným dejom prevládajú najmä monológy postáv. Prekladateľ používal rýmy, pričom zachoval význam a obsah diela nemeckého vydania dramatickej hry Faust.

Tourist in Bratislava

18. března 2015 v 23:36 | Maja_N |  ••• filmy - movies
Hello,
I´m looking for person from abroad (not Slovakia) who is going to visit Bratislava. I have an idea to shoot a short dokumentary film about you, your interests and your liking in traveling.
I study a film theory, but I love making photos and films. My budget for film is zero. What would I do with film? I´d send it to festivals and they´ll maybe play it or participate in film contest.
If you´re interesting, feel free to contact me and ask for more info :-)
Have a beautiful day.

Timur a jeho družina

16. března 2015 v 23:26 | Maja_N |  ••• filmy - movies
Timur a jeho družina (1940)
Réžia: Alexandr Razumnyj

Hlavná postava príbehu, Timur, je chlapec, vodca skupiny detí, ktoré tajne pomáhajú rodinám vo svojej dedine, z ktorých muž odišiel bojovať do Červenej armády. Robia to nezištne, pre dobrý pocit a z vlastnej iniciatívy. Berú do svojej kompetencie o všetko sa postarať a každý z chlapcov by sa raz tiež chcel dostať do Červenej armády. Domy v dedine majú označené buď červenou hviezdou, alebo červenou hviezdou v čiernom ráme, podľa toho, či je muž stále na fronte, alebo padol. Táto hviezda je zároveň symbolom, ktorí označuje domovy dobrých ľudí, ktorí si zaslúžia ich pomoc. Majú vo všetkom systém, prehľad a poriadok, všetko majú detailne zorganizované, prepracované a premyslené. Obklopuje ich fungujúci systém, ktorý si vytvorili a považujú ho rovnako ako aj seba samých za dokonalý. Berú do rúk súd nad dobrom a zlom, sú sami pred sebou bojovníkmi za spravodlivosť a pravdu, Timur vraví: "Naši ľudia vždy prídu na pomoc."
V dedine, kde žijú sa nájdu ľudia, ktorí ich považujú za chuligánov, týmto sa však väčšia pozornosť buď nevenuje, alebo je upriamená na neskoršiu zmenu ich názoru a uznanie Timurovej družiny ako prospešnej pre spoločnosť. Jednou z takýchto postáv je aj Olga, ktorá Timura nemá rada bez toho, aby to nejako zdôvodnila, alebo vysvetlila. Timura možno považovať za reprezentanta štátu a vtedajšieho socialistického zriadenia, ktoré napriek svojím chybám a nedostatkom bolo povinne oslavované a chválené. Všetko má pod kontrolou. Timur je majiteľom psa, ktorého možno charakterizovať ako prísneho strážcu. Odchod z domu je prísne strážený, pretože doma je najlepšie a najbezpečnejšie. Odchod je možný len s povolením.
Film poskytuje ilúziu skutočného sveta a ukazuje divákovi, čo je správne, ako sa treba správať, zároveň upozorňuje a varuje pred nedodržiavaním zákonných a morálnych pravidiel. Vinníci, ktorí porušia pravidlá sú za každých okolností odhalení a potrestaní. Majú však možnosť zmeniť sa, pridať sa do kolektívu, kam budú prijatí. Vo filme sa nezabúda na to, že s pomocnou rukou je možné zvládnuť akýkoľvek problém, s ktorým jednotlivec sám nemá možnosť poradiť si. Napríklad malé dievča, mladšia sestra Olgy, Žeňa, ktorá sa po polnoci potrebuje dostať do mesta, aby sa stretla s otcom je závislá od Timurovej pomoci. Naznačená je dôležitosť dobre zvládnutej organizácie. S tou sa stretávame už na začiatku filmu, kedy dievča pomocou otáčania kormidla zvolá schôdzu, pričom netuší, že povrazy vedúce z neho sú tajným signálom, ktorý zvoláva všetkých členov Timurovej družiny. Je pokarhaná, pretože "vládnu moc nemožno zneužívať", avšak je prijatá do skupiny chlapcov, z ktorých sa stanú jej kamaráti.
Zápornou postavou je vodca ďalšej družiny, ktorá kradne ovocie a nie je z nej žiaden osoh. Stretnutie hlavných hrdinov Timura a Kvakina možno taktiež považovať aj za stretnutie reprezentantov na jednej strane toho evidentne dobrého a správneho, na druhej strane toho, čo treba potlačiť a obrátiť na svoju stranu. Družina Kvakina nakoniec aj je porazená a trestanci sú zavretí, ukazuje sa na nich prstom, aby každý vedel, čo sú zač a trestom pre nich má byť zahanbenie pred slušnými ľuďmi, ktorí len stoja a prizerajú sa.
Timur a jeho družina sú predstaviteľmi zastupujúcimi družnosť, pomoc a vojenská služba pre nich znamená byť vždy v pohotovosti a pripravení slúžiť vyšším cieľom než je osobná slasť a nemať pokoj ani v noci ani cez deň. Vojak červenej armády je hrdina, ktorého odchod na frontu sa oslavuje so sprievodom a hudbou a tu sa aj v tom "zlom" prebudí svedomie a pridá sa na tú správnu stranu, čo by som označila za propagandistickú ideu filmu, ktorý naznačuje, čo je správne.