Duben 2011

Tisíc žiarivých sĺnk

30. dubna 2011 v 23:51 | Maja_N |  ••• literature
Originálny názov: A thousand splendid suns
Autor: Khaled Hosseini

Neštudovala som estetiku, literárnu kritiku ani žurnalistiku, preto túto knihu nemôžem objektívne zhodnotiť, môžem Vám však odporučiť tento krásny smutný príbeh so šťastným koncom popretkávaný ťažkým osudom obyvateľov Afganistanu a nespravodlivosťou, ktorá prenasledovala bezprávne afganské ženy.
Ženy, ktoré si zaslúžia úctu a obdiv, no namiesto toho sa im dostalo len opovrhovania mužmi. Zriedka sa našli výnimky, no za vlády Talibanu nastalo ťažké obdobie pre všetkých obyvateľov. Najmä pre ženy, ktoré nesmeli bez mužského sprievodu ani len vyjsť na ulicu. Ak tak spravili a prichytila ich hliadka, boli zbičované a museli sa vrátiť domov. Trest za nalakované nechty bol odseknutie prstov, za použitie make-upu znetvorenie tváre. Žena nielenže nebola rovnoprávna mužovi, znamenala snáď ešte menej než zviera.
Mnohým ženám vojna vzala manželov, deťom rodičov, rodičom deti. Chudoba a bieda postupne zasiahli každého. Bombardovanie Kábulu - hlavného mesta Afganistanu bolo na dennom poriadku, tak isto ako aj vzrastal počet afganských emigrantov do Pakistanu. Ani tu sa nepodarilo prežiť každému. Ľudia tu zomierali na podchladenie, neliečenie infekčných ochorení, či smrť zapríčinenú hladom.

Autor opisuje situáciu v Afganistane od 70.-tych rokov minulého storočia, kedy boli pri moci komunisti . Ich pádu v roku 1989 sa ľudia tešili, no ich radosť netrvala dlho, pretože z osloboditeľov sa vykľuli teroristi. V celej krajine bol zakázaný spev, tanec, televízia, pálili sa všetky knihy okrem Koránu a oficiálny názov krajiny sa zmenil na Afganská islamská republika.
Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 na USA v krajine opäť vypukla vojna. Výhra Američanov bežných civilistov doslova zachránila spod diktátorstva Talibanu. Ženy môžu znovu pracovať a mestá sa obnovujú.

Politické udalosti autor ilustruje na osude dvoch žien.
Prvou je harami Mariam, ktorá vyrastala v kolbe so svojou matkou Nanou. Po jej smrti sa vo veku 15 rokov musela vydať za obchodníka menom Rašíd, ktorý žil v Kábule - na opačnej strane krajiny. Mariam od života neočakávala mnoho a hoci v manželstve nebola šťastná, bola spokojná.
Druhou hrdinkou je vzdelaná Laila, ktorej najlepší priateľ Tarik uteká pred vojnou do Pakistanu. Chystá sa tam aj Laila s rodinou, ktorej už vojna vzala dvoch bratov, avšak tesne pred odchodom jej rodičov zabije zablúdená raketa a ak sa chce nemanželsky tehotná Laila zachrániť, musí okamžite prijať Rašídovú ponuku na sobáš.

burka - zakrýva úplne všetko, cez oči je sieťka
nikáb - zakrýva všetko okrem očí
čádor - zakrýva všetko okrem tváre
hidžáb - šatka cez hlavu a krk

Kábul - hlavné mesto Afganistanu
Korán - svätá kniha moslimov
mešita - miesto, kde sa modlia moslimovia
muezín - zvoláva moslimov 5 krát denne na modlitbu
džihád - svätá vojna
harami - nemanželské dieťa

http://majawelt.blog.cz (Maja Nikelová)

Máte radi leto?

28. dubna 2011 v 17:40 | Maja_N |  —> interesting article
A je to tu. Leto sa už naplno rozbieha, hoci je sotva koniec apríla. Na slnku je takmer 30°C, ulice plné vysmiatych detí, zelené stromy, zakvitnuté kvety a nechutné teplo. Hlavne tie kvety vytvárajú raj pre alergikov. Nikdy som sa na leto príliš netešila, no tento rok to znášam ťažšie možno aj kvôli »tomuto /druhý odstavec/«.

Nič sa nedá robiť, prírodu dokážu zmeniť jedine tak na nič neberúci ohľad riaditelia obrovských továrni.
Mnohí z vás sa nevedia dočkať vytúženej letnej dovolenky pri mori, na chate, či niekde na horskej turistike. Už teraz viem, že mne nič z toho nehrozí. Opäť. Leto a hlavnej koniec jari je pre mňa nepríjemné obdobie, ktoré sa mi spája s obavami, či si nájdem dobrú brigádu a či vôbec nejakú.
Veľmi obľúbené najmä u mladých ľudí sú letné festivaly. Minulý rok som aj chcela ísť na MOR (Masters of Rock), no nevyšlo to. Teraz sa už nechystám nikam. Čo by som tam aj sama robila. Letné festivaly sú nielen o hudbe, ale najmä o zábave a atmosfére, ktorej by som si tam veľa neužila. Možno budem pôsobiť ako nejaká mestská sliepka (prvá polovica je 100%-ne pravdivá), ale neviem si ani len predstaviť, že JA by som mala spať v stane. Niekde, kde človeka od holého neba oddeľuje iba akási plachtovina stanu. Tam, kam Vám môže vliezť akýkoľvek hmyz, či plaz??! Strávili ste už niekedy noc v stane? Ja som už v stane spala, ale to bolo dávno....
Radšej dokončím svoj negatívny opis leta zameraný na jeho slabé stránky a reálne hrozby.
Čo s malými deťmi? Žiadna škola nie je aj počas letných prázdnin. Dva mesiace dovolenky si zrejme nemôžte dovoliť, viac letných táborov by bolo drahé. Ak nechcete nechať dieťa samé doma a prísť nejakým nedopatrením o majetok (požiar...), jedinou záchranou sú zvyčajne starí rodičia. Avšak pritom, ako sa stále zvyšuje dôchodkový vek, by sme si mali dať sami pre seba podmienku: "Žiadne dieťa do tridsiatky!"
Ak sa mi nakoniec predsa len ani trochu nepodarilo znechutiť Vám leto, tak pozor, aby ste v mori nestúpili na morského ježka, vraj to dosť bolí. Nepríjemný je tiež úpal. S tým mám sama vynikajúce skúsenosti. Mala som do bordova spálený chrbát a plecia a s veľkým entuziazmom som sa zvalila na sieťované ležadlo, odkiaľ som ešte rýchlejšie zoskočila.
V lese pozor na užovky. Aj keď nie sú jedovaté, môžu spôsobiť nepríjemnosti. Taktiež pozor na kliešte, osy, včely, veľké okrídlené mravce a roje komárov, ktoré sú nepríjemné keď štípu, ale ešte horšie je, keď ste spotený a začnú sa na Vás doslova lepiť. Ak už veľmi túžite po vode a nemáte dosť peňazí na dovolenku pri mori, či bazén na dvore, dajte si aspoň pozor kedy a kam idete na kúpalisko. Ani termálne kúpaliská Vám nezaručia, že nechytíte nejaký ekzém, alebo inú kožnú chorobu. Naopak, chodia sem ľudia, ktorí trpia rôznymi (nákazlivými i nenákazlivými, viditeľnými i skrytými) chorobami v nádeji, že tu nájdu spasenie a teplá voda ich zázračne vylieči, prinajmenšom nájdu akési uspokojenie. Na každom kúpalisku samozrejme nájdete verejné toalety, ale nechcem vedieť, ani vidieť akoby vyzerala na konci týždňa voda, keby bolo vnútro bazéna pokryté snehobielymi dlaždičkami.
Tento článok nepovažujte za úbohý a zakomplexovaný výkrik do tmy, ale pochopte, že Vám len otváram oči pred nástrahami leta, ktorého sa väčšina ľudí nevie dočkať už v januári, keď sú darčeky spod stromčeka rozbalené a jediné, čo môžete dostať je šmyk na ceste alebo na chodníku.
Som presvedčená o tom, že si na moje slová spomeniete, keď budete z dna mora loviť obľúbené značkové okuliare, alebo keď počas opekačky na záhrade neúmyselne založíte požiar.

Príjemnú zábavu

www.majawelt.blog.cz (Maja Nikelová)

Slovenské zdravotníctvo

27. dubna 2011 v 20:28 | Maja_N |  —> interesting article
...je podľa mňa príšerné. Spokojná som len s máloktorými lekármi. Možno som nemala šťastie na tých správnych, ale uznajte, že skutočných odborníkov, ktorým nejde viac o peniaze ako o zdravie pacientov je alarmujúco málo.

Samozrejme, peniaze sú dôležité pre všetkých, ale prečo by mali niektorí lekári zarábať na úkor pacientov? 10 rokov som sa liečila na alergiu. S liečbou som bola spokojná a zaberala. Potom som musela prestúpiť k novej alergologičke. Tá mi hneď pri prvom vyšetrení zobrala krv. Tešila som sa, že sa konečne dozviem, na aké potraviny mám alergiu a nebudem musieť na sebe všetko skúšať a zisťovať čo môžem a čo nie. Ona mi však len potvrdila, "áno, máte alergiu". No to bolo teda geniálne zistenie! Keď som jej povedala o svojom zdravotnom stave, príznakoch a overenom spôsobe liečby, mala som pocit, že ma celý čas ignorovala, pretože mi predpísala niečo úplne iné, čo navyše absolútne nezaberalo. Farmaceutické firmy sa zrejme pri dosahovaní zisku snažia pôsobiť na lekárov motivujúco.

Ďalším prípadom sú lekári, ktorí sa na medicínu pravdepodobne dostali len za úplatok, alebo vďaka známosti.
Tu je typickým príkladom moja neurologička, neschopná stanoviť diagnózu. Navyše si zo mňa robila pokusného králika, keď mi pri každej návšteve predpísala iné lieky a jednoducho asi len skúšala, či zaberú, alebo nie. Nie je to však sranda, pretože tie lieky mali podľa mňa dosť vážne nežiadúce účinky. Sama mi nerobila žiadne vyšetrenia, ale posielala ma k odborníkom, ktorí majú potrebnú techniku a z výsledkov usúdila, že mám chronický zápal mozgu a s tragickým výrazom tváre ma pripravovala na to, že možno aj zomriem. Nebola si však istá, preto ma poslala ku kolegovi docentovi, ktorý mi z tých istých výsledkov diagnostikoval iba tetaniu (nervovo-svalové ochorenie), na ktoré mi zatiaľ stačí pravidelne užívať horčík. U milovanej neurologičky som sa viac neobjavila a cítim sa rovnako, ak nie ešte lepšie než v čase, keď som bola jej pacientkou.

Aj lekári dôchodcovia sú tŕňom v oku mnohých pacientov. Títo starčekovia a starenky sú možno dobrými odborníkmi s dlhoročnou praxou a výbornými vedomosťami, ale čo z toho, keď už majú problémy samy so sebou a tak sa im trasú ruky, že ledva napíšu správu? Okrem toho ma vytáča, keď sa pravidelne stáve, že sa objednám, o týždeň prídem na vyšetrenie, alebo na kontrolu a na dverách visí oznam s nápisom: "Dovolenka", alebo jednoducho "Dnes neordinujeme".

Načo sú tam takýto lekári???

O prepchatých čakárňach a zlej organizácii by bola škoda hovoriť. S týmto nie je problém možno len u súkromníkov, ktorí však tiež nedokážu robiť zázraky. U súkromnej zubárky som bola len raz, aj to som vystihla čierny deň, keď sa jej očividne nedarilo. Cena je žiaľ vždy rovnaká.

Aby som však len nekritizovala a dokázala, že sa na problém - slovenské zdravotníctvo pozerám objektívne, musím pochváliť svoju zubárku. Pracuje zodpovedne, rýchlo, keď to nie je nevyhnutne potrebné, tak zub netrhá, ale sa ho snaží zachrániť, vyliečiť. Uvažuje a nie je ani príliš drahá.

Dúfam, že sa starší lekári nebudú báť konkurencie a budú ochotní pustiť medzi seba aj mladších kolegov a takisto dúfam, že absolventi medicíny sú ambiciózni ľudia, ktorí nezabudnú, čo je ich skutočným poslaním.


Nikdy by mi nenapadlo, že...

27. dubna 2011 v 10:26 | Maja_N |  ••• stories by dead soul
Ako tínedžerka som neznášala deti. Liezol mi na nervy ten ich upišťaný krik a plač. Stále som vravela, že ja TO nikdy v živote nechcem. Len to žere a spí a keď to vyrastie, ide to do peňazí. Jednoducho, samé starosti a nič pozitívne. Navyše, keď sa už raz niekto rozhodne mať dieťa, viac sa sa ho nezbaví - je to natrvalo. Žiaden vzťah mi nevydržal dlho, dokonca žiadnu veľkú a vážnu lásku som ani nezažila. Môj vzťah k deťom sa nezmenil ani neskôr, keď už väčšina kamarátok a kolegýň mala šťastnú rodinku. Neverila som, že by to mohlo vyjsť aj mne. Možno to bolo zapríčinené mojím negatívnym prístupom, ale skutočne sa mi nikdy nič nedarilo tak, ako som chcela. Naopak, vždy som všetko zbabrala a každé úsilie a snaha niečo dokázať skončili fiaskom. Bola som spokojná a šťastná stará dievka (tak som si aspoň pripadala). Už mi tiahlo na 30, keď som spoznala jedného milého muža. Zmenil môj život, považovala som ho za anjela. Chodili sme spolu na výlety, bývali sme spolu, dokázali sme sa rozprávať aj celé hodiny a to o čomkoľvek. Plánovali sme si spoločnú budúcnosť aj starobu. Zoznámil ma so svojou rodinou a ja jeho s mojou. Všetko bolo ideálne. Požiadal ma o ruku a dokonca ma prehovoril aj na bábätko. Svadbu sme kvôli pracovným povinnostiam stále odkladali, ale dieťa už bolo na ceste. Obaja sme túžili po krásnom a hlavne zdravom dieťatku. Počas tehotenstva som si dávala pozor na stravu a snažila som sa žiť zdravo. Bolo to však zbytočné, lebo osud je nezvratný a čo sa má stať, to sa aj stane. Bola som v 4. mesiaci, keď som išla domov z práce. Autom som jazdila často a cestu som poznala už naspamäť. Bolo príšerné dusno, svietilo prudké slnko, no ja som bola svieža a tešila som sa domov. Zrazu som však zacítila náraz a potom... potom som sa zobudila až v nemocnici. Keď nám lekári oznámili, že dieťa nehodu neprežilo, viac za mnou neprišiel. Keď ma prepustili, doma nastalo peklo. Každý deň na mňa kričal, že som mu zabila dieťa. Sama som si vyčítala, čo sa stalo, napriek tomu, že to nebola moja chyba a nehodu som nezapríčinila. Najhoršie bolo, že znovu som otehotnieť nemohla a s ním už ani nechcela. Jeho psychické týranie bolo neznesiteľné, preto som od neho ušla. Istý čas som bývala v prenájme. Byt mi prenajímal muž, ktorého som poriadne ani nevidela, lebo bol stále príliš zaneprázdnený. Venoval sa charite a žil hlavne z peňazí, čo zarobil na prenájme. Stretli sme sa až vtedy, keď som chcela v byte robiť menšie opravy, kvôli opadávajúcej omietke a potrebovala som jeho povolenie. Na moje obrovské prekvapenie to bol príťažlivý muž v mojom veku a slobodný. Navštevoval ma stále častejšie a dnes tu šťastne žijeme spolu aj s adoptovaným synčekom a dcérkou.


Príbeh bol pôvodne písaný pre nemenovaný týždenník. Nezverejnili ho a ostal celý môj :)

Cudzie jazyky

27. dubna 2011 v 0:25 | Maja_N |  —> interesting article
Cudzie jazyky sú v súčasnosti jednou z najdôležitejších oblastí vzdelania. Potrebuje ich rovnako lekár, politik, či servírka. Ako sa vraví: "čím viac jazykov ovládaš, tým viac si človekom", tak isto platí aj to, že jazykovo vzdelaný človek si ľahšie nájde prácu.
Nemčinu som sa začala učiť už na ZŠ. Mala som z nej samé jednotky, ale keď som prišla na strednú, cítila som sa dosť hlúpo, pretože som takmer nič nevedela a profesorka mi to aj dala zreteľne pocítiť. Mala som samé zlé známky a hrozilo, že prepadnem. Teraz šudujem translatológiu (prekladateľstvo a tlmočníctvo) na UKF v Nitre, nemecký jazyk a ruský jazyk. Minulý rok, tesne pred písomnou maturitou som bola na súťaži "Fremdsprachenwettbewerb" v rakúskom meste St. Pölten, čo bola obrovská skúsenosť.
Ako mohlo dôjsť k takej radikálnej zmene? Najdôležitejšia je motivácia. Aj keď pred vami stojí problém, ktorý považujete za nevyriešiteľný, s trochou úsilia a sebazaprenia ho určite prevalcujete. Tak je to aj vtedy, keď máte vykonať nejakú činnosť, o ktorej si myslíte, že ju nezvládnete a je nad vaše sily. Omyl! Zvládnete všetko, čo si zaumienite. Ak niečo naozaj veľmi chcete a idete si za tým, verte, že úspech sa skôr či neskôr dostaví.
Každý z vás má určite svoje ciele a dôvody, prečo sa chce, alebo potrebuje naučiť minimálne jeden cudzí jazyk, ale správna motivácia a správne metódy učenia vám to určite zjednoduchšia a spravia zo vzdelávania zábavu. Napríklad, u mladých ľudí je azda najrozšírenejšou a najobľúbenejšou formou učenia cudzích jazykov hudba. Prekladajte si s pomocou slovníka texty vašich obľúbených piesní, naučte sa ich a keď tú svoju budete počuť v rádii, nielenže si budete slovíčka pravidelne opakovať, ale si aj precvičíte porozumenie. Túto metódu mám overenú a veľakrát mi pomohla aj na písomke. Bez slovíčok sa nepohnete, ale dôležitá je samozrejme aj gramatika. Ak sa nejaký jazyk učíte dlhšie, okrem konverzácie a počúvania je vhodným spôsobom precvičovania si vedomostí aj čítanie kníh v jazyku, ktorý sa učíte. V slovníku si však vyhľadávajte iba slovíčka, ktoré si buď neviete domyslieť, alebo sa v texte viackrát opakujú. Inak by ste z čítania nemali žiaden pôžitok a veľmi rýchlo by vás to prestalo baviť.
Kníh a rôznych učebníc je nespočetné množstvo, preto je len na vás, ako sa k problematike učenia cudzích jazykov postavíte.
Veľa šťastia.


Rihanna - California King bed

27. dubna 2011 v 0:12 | Maja_N |  ••• techno, dance, pop...
Rihanna je pre mňa najlepšia zahraničná popová speváčka. Jedna z mála, ktorej CD by som si rada vypočula. Možno aj viackrát.

Vystúpenie na American Idol

LINK

Murphyho zákony *1

26. dubna 2011 v 23:37 | Maja_N |  —> iné - Anderes - other
1. Telo ponorené do vane spôsobí, že začne zvoniť telefón.
2. Čo sa dá rozbiť, to sa rozbije, čo sa nedá rozbiť, to sa tiež rozbije.
3. Murphyho optimistický zákon: Usmievaj sa! Zajtra bude horšie, a pozajtra možno už ani nebude.
4. Zákon Murhyho deda: Človek sa nenaučí nadávať, pokiaľ sa nenaučí riadiť auto.
5. Nikdy sa nebi s blbcom. Niekto by si nemusel všimnúť, že je medzi vami rozdiel.
6. Je lepšie byť krásna, ako múdra, pretože priemerný muž lepšie vidí ako myslí.
8. Diaľničný zákon: Vedľajší jazdný pruh je vždy rýchlejší.
9. Zákon vyplývajúci zo života: život je rada prúserov po sebe nepravidelne idúcich.
10. Na živote milujem najviac tú rozmanitosť. Každý deň ma nasere niekto iní.
11. Hovorí žena mužovi: Nebyť teba, tak by sme boli ideálny pár!
12. Kedysi som bol veľmi namyslený, no teraz som už úplne bez chyby.
13. Nikdy nehovor, že niečo nejde, pretože sa nájde blbec, ktorý nevie, že to nejde a spraví to!


Zdeněk Troška

24. dubna 2011 v 3:47 | Maja_N |  ••• personalities
Zdeněk Troška sa narodil 18. mája 1953 a pochádza z južných Čiech. Tento kraj s obľubou ukazuje vo väčšine svojich filmov. Absolvoval stredoškolské štúdium na Lycée Camot vo francúzskom Dijone a potom filmovú a televíznu réžiu na pražskej FAMU, ktorú ukončil v roku 1978.

filmografia (réžia):
2011 Čertova nevěsta
2010 Doktor od jazera Hrochu
2009 Bez předsudků (TV film)
2008 Nejkrásnější hádanka
2005 Hamlet (divadlo)
Kameňák 3
2004 Kameňák 2
2003 Kameňák
2001 Andělská tvář
Princezná z mlyna 2 (TV seriál)
Z pekla štěstí 2
1999 Princezna ze mlejna 2
Z pekla štěstí
Z pekla štěstí (TV seriál)
1994 Princezna ze mlejna (TV seriál)
Princezná z mlyna
1991 Slunce, seno, erotika
1990 Zkouškové období
1989 Slunce, seno a pár facek
1987 O princeznej Jasněnke a lietajúcom šustrovi
1984 Poklad hraběte Chamaré
1983 Bota jménem Melichar
Slunce, seno, jahody
1980 Hledání modrého tónu
1979 Jak rodí chlap
1977 Odejít před svítáním (studentský film)
Vášeň (studentský film)

Comedian harmonists (esej)

20. dubna 2011 v 22:59 | Maja_N |  ••• filmy - movies
» trailer «

Príbeh šiestich kamarátov, hudobníkov. Dej sa odohráva tesne pred druhou svetovou vojnou v Nemecku. Nie sú to obyčajný harmonikári, sú výnimočným aj svojím zložením, čo veľmi súvisí aj s prostredím a časom deja. Traja z nich sú židia a traja sú Nemci. Jeden z nich, Harry Fromerman je zaľúbený do Nemky Erny. Je to pekné, milé a múdre dievča.
Šiesti kamaráti trénujú dlhé mesiace. Harry stále nie je spokojný, no ostatní už chcú vystupovať. Nevyjde im to a ich hudba je označená za pohrebnú. Dajú si ešte mesiac čas na intenzívnejší tréning, aby sa mohli stať slávnymi hudobníkmi. Na konkurze zaujmú, pretože ich piesne sú oddychujúce, upokojujúce, texty odľahčené, jednoduché, spev zložitý a všetko sú kvalitný speváci a jeden pianista. Splní sa im sen a vystupujú pred divákmi, v rádiu, nahrávajú vlastnú platňu . Aj si za vystúpenie vypýtajú peniaze, čo možno najviac.
Film však nie je len o hudbe a o hudobnom talente šiestich mužov, ale hlavne o ich charakteroch a ich vierovyznaní. Židia neboli niektorými Nemcami považovaní za rovnocenných občanov. Antisemitizmus už neútočil iba na Židov, ale aj na Nemcov, ktorí im pomáhali, alebo sa s nimi priatelili. Jednoducho, kto nebol s nimi, bol proti nim. Príkladom je aj Erna s rodinou. Okná obchodu jej rodičou niekto pomaloval červenou farbou a protižidovskými nápismi, len preto, že Harry je jej priateľ. Ďaľším Židom v kapele je Roman, ktorý svoju priateľku požiada o ruku, ale žiada od nej aj to, aby konvertovala na jeho židovské náboženstvo. Premýšľala nad tým a rozhodla sa, že láska je silnejšia ako strach.
Erna neskôr zistí, že ľúbi Boba. Tiež patrí do skupiny a je to Nemec. Navyše jej odvážne pomôže, keď ich obchod rozbíjajú antisemitisti a obťažujú ju. Vonku stáli aj policajti a nič nespravili, navyše jej otca, pravého Nemca nazvali Židom, čo bola v tej dobe urážka. Robili to preto, aby im nahnali strach, nechceli, aby sa Nemci stretávali so Židmi.

Jerguš vypadol. Dobre pre neho.

19. dubna 2011 v 0:01 | Maja_N |  ••• Slovak and Czech bands
Jerguš Oravec
V pondelok ráno (minulý týždeň) som si zapla rádio, aby som zahnala únavu. Na spánok som zabudla hneď, len čo som začula, že hosťom v jednej rannej relácii je Jerguš Oravec - semifinalista Česko-slovenskej superstar 2011.
Jerguš vypadol tesne pred finále, ale v jeho prípade je to skôr výhra, pretože vplyv Superstar by na ňom mohol zanechať stopy nevkusu (čo sa týka vizuálnych zmien, nový strih Petra Ševčíka je síce moderný, ale tie vlasy padajúce mu do tváre ma znervozňujú aj za neho, navyše, kaderníci mali zlý deň aj počas 2.finále, keď robili účes Michalovi Šepsovi, ktorý sa netváril príliš nadšene, keď Habera komentoval jeho účes, ale najhoršie na tom bola vynikajúca speváčka Gabriela Gunčíková, ktorá mala na hlave doslova výbuch).
Vráťme sa k Jergušovi. Na návštevu do rádia prišiel aj so svojím manažérom Petrom, čo je dobré znamenie pre všetkých, ktorí by si radi vypočuli jeho vlastné CD, zašli si na koncert... Ešte lepšie je však to, že má aj vlastnú kapelu a naživo zaspieval dve pesničky.
Prvá bola od Pink Floyd "Wish you were here" a tá druhá bola z vlastnej tvorby a jednoducho skvelá. Príjemná melódia, pekný spev a dobrý text. Všetko, čo má mať pesnička, aby sa páčila.
Jerguš má už teraz istotne množstvo fanúšikov, ktorí sa nevedia dočkať jeho albumu a nato, aby bol úspešný nepotrebuje 100.000 € (ktoré by neodmietol nikto) a 1. miesto v Superstar.
Jerguš sa vďaka súťaži zviditeľnil a už nemusí počúvať kritiku poroty ani nikomu dokazovať, že vie spievať. Teraz má možnosť ukázať svoju hudbu a svoje posolstvo.


Gabriela Gunčíková - Země vzdálená

18. dubna 2011 v 21:20 | Maja_N |  ••• Slovak and Czech bands
Najlepšia speváčka v celej superstar 2011


LINK

Comedian harmonists (trailer)

18. dubna 2011 v 21:04 | Maja_N |  ••• filmy - movies
Germany, 1998
Director: Joseph Vilsmaier
Running Length: 1:54
Cast: Ulrich Noethen, Ben Becker, Heino Ferch, Heinrich Schafmeister, Max Tidof, Kai Wiesinger, Meret Becker, Katja Riemann
Producers: Hanno Huth, Reinhard Klooss, Danny Krausz
Screenplay: Klaus Richter based on a story by Jürgen Büscher
Cinematography: Joseph Vilsmaier
Music: Harald Kloser
U.S. Distributor: Miramax Films


Comedian harmonists (die Rezension)

17. dubna 2011 v 12:23 | Maja_N |  ••• filmy - movies
» slovensky «

Die Geschichte von sechs Freunden, Musikern. Die Handlung spielt sich vor dem zweiten Weltkrieg in Deutschland ab. Sie sind nicht nur gewöhnlichen Harmonikern, sondern auch einzigartige Menschen und sie sind auch für ihre Zusammenstellung interessant - drei Ariern und drei Juden.
Die Harmoniker trainieren lange Monaten. Harry ist immer noch nicht zufrieden, doch anderen wollten schon vor dem Publikum abspielen. Es gelang nicht und ihre Musik ist als Bestattung bezeichnet. Sie geben sich noch einen Monat Zeit und sie trainieren noch intensiv, um berühmte Musikern zu werden. Sie packen auf dem zweiten Konkurs und sie sind die Beste. Ihre Lieder sind entspannend, beruhigend, die Texte sind einfach und zweckvoll. Der Gesang ist hochadlig, sie sind fünf Sängern und ein Klavierspieler. Ihr Träum ging in Erfüllung und sie singen vor dem Publikum, die Menschen lieben sie und ihre Lieder sind auch im Radio gespielt. Sie nahmen ihre erste Platte auf. Sie verdienen und nehmen immer was möglich meistens Geld.

Kvet v zajatí

10. dubna 2011 v 4:22 | Maja_N |  ••• oznamy - Anzeigen - announcement
Hoci som si už dávnejšie (približne pred mesiacom) konečne kúpila digitálnu zrkadlovku Nikon, nenosím sú všade so sebou, čo je niekedy na škodu. Doteraz som si vystačila s Canonom na film a s mobilom, ktorý robí dosť slušné fotky na to, že je v prvom rade určený na telefonovanie. Na internete som natrafila na stránku s fotosúťažou - téma: jar. K Nikonu som si ešte stále nedokúpila všetky potrebné veci a to znamená, že nemám ako dostať fotky do počítača (USB kábel, ktorý som si myslela, že môžem použiť nepasuje :)) a tak ma opäť raz zachránil môj milovaný Sony Ericsson.

Fotke som dala názov "kvet v zajatí" ak by sa náhodou niekomu páčila, môže mi dať hlas, ak nie, dajte ho tej najlepšej :)


Nechcelo sa mi čítať si celé pravidlá, preto sem dám na ilustráciu fotku, ktorú som spravila možno o pár sekúnd skôr, alebo neskôr.

Viktoriánske obdobie - postavenie žien v spoločnosti

10. dubna 2011 v 4:05 | Maja_N |  —> History
Éra Viktoriánskych žien trvala 64 rokov a vymedzilo sa počas nej niekoľko stanovísk.
Všeobecný názor na ženy vo Viktoriánskom období bol taký, že pozícia ženy je obmedzená na domáce práce a starostlivosť o deti. Stereotypom rozdelenia úloh bolo, že ženy ostávali doma pri kozube zatiaľ čo muži narábali so svojími mečmi. Dámy mali zabezpečiť príjemnú atmosfúru domova, kým muži sa o domáce záležitosti nemuseli starať. Ženy sa starali o to, aby bol domov pohodlným miestom pre ich manželov a rodiny uzavretého od stresu Priemyselnej Británie.
Bohaté ženy trávili čas čítaním, šitím, prijímaním hostí, chodením na návštevy, písaním listov...
Naopak, pre veľmi chudobnú časť britskej spoločnosti bolo bežné nosiť obnosené odevy a jesť zbytky jedla, ktoré zostali po bohatých domácich.
Ak si žena našla milenca, musela to tajiť pred verejnosťou, pretože by to mohlo byť príčinou na jej vylúčenie zo spoločnosti. Narozdiel od toho, muži mohli chodiť do pánskych podnikov, kde nachádzali "teplé objatie".
Vzťahy v roku 1887 boli dosť vyumelkované. Vydatá žena nemohla vlastniť nemohla vlastniť majetok a stávala sa majetkom muža. Rozvedené ženy už nemali žiadnu šancu, aby boli v spoločnosti opäť akceptované.

preklad a časť referátu majawelt.blog.cz
viac v angličtine ajnev.wordpress.com

U nás by to bola rasová diskriminácia, vo Švajčiarsku nie je

7. dubna 2011 v 23:58 | Maja_N |  —> iné - Anderes - other
Všimnite si občas bezdomovcov. Koľko je medzi nimi Rómov? Keď sa do ťažkej situácie dostane biely, nikto mu nepomôže, každý povie, sám sa dostal do problémov. No Rómovia stále niečo dostávajú a namiesto toho, aby si to vážili, hneď všetko zničia a pýtajú nové. Aj u nás by to takto malo byť:

Švajčiarko nie je v únii...má iné názory aj zákony

Vrátil som sa zo 6-dňovej študijnej cesty vo Švajčiarsku.
Je tam tiež veľa Rómov, ale ako vidíte, u nás tvrdo pracujú, vysvetlila mi
Renáta, majiteľka 2 hotelov, členka mestskej rady, u ktorej som bol.
Majú túto motiváciu: Podporu v nezamestnanosti len po odpracovaní 5 rokov
súvisle bez dlhšieho prerušenia.
Odmietnutie práce - žiadna podpora.
Strata zamestnania vlastnou vinou - absencia, požitie alkoholu na pracovisku
- žiadna podpora.
Zničenie mestského bytu a štátneho majetku musí zaplatiť alebo ísť do
väzenia a tam tvrdo pracovať na zaplatenie škody.
Je celkom nevysvetliteľné, že pseudohumanisti nekričia a verejne nekritizujú
Švajčiarsku konfederáciu, že nechce zadarmo bez odovzdanej práce živiť
neprispôsobivých občanov*.
A nikto v rámci Európy nehovorí o rasizme vo Švajčiarsku.
Preto chcem, aby tie rôzne neoprávnené podpory a sociálne dávky platili
parlamentné strany, keď dopustili takýto stav rasizmu naruby !!!!

Kto súhlasí, nech pošle ďalej ....

*v pôvodnom texte bolo napísané: parazitov


Hurts v Prahe (rozhovor)

4. dubna 2011 v 18:33 | Maja_N |  ••• Hurts
Skupina Hurts vystoupila v neděli (13.března) v Praze a v rozhovoru před koncertem se její členové vyslovili k minulosti kapely i současnému albu.

Před Hurts jste oba působili v kapele Bureau, kterou jste později přejmenovali na Daggers. Nebyli jste ale příliš úspěšní. Co nyní děláte jinak, že to tak dobře funguje?

Adam Anderson (klávesy): V minulé kapele jsme se učili, jak se dělá hudba. Také jsme při tom udělali spoustu chyb. Sice se nám někdy i dařilo, ale nepřišli jsme tomu tehdy úplně na kloub. S Hurts se nám podařilo nalézt ten pravý zvuk a sebevědomí. Také nám pomohlo, že jsme přestali spoléhat na jiné lidi a vrátili se k tomu, že spolupracujeme pouze ve dvojici.
Theo Hutchcraft (zpěv): Poprvé děláme muziku pro sebe. Je velmi pravdivá a upřímná. A také jí hluboce věříme, což je proti minulým kapelám velký rozdíl.

Vaše debutové album se jmenuje Happiness, což znamená štěstí. Přináší vám úspěch, který jste za poslední dva roky získali, opravdové štěstí?

Hutchcraft: O tomhle jsme snili a nyní jsme v situaci, kdy si uvědomujeme, že se náš sen právě odehrává. Je to skvělý pocit. Ale je to legrace... Zrovna předevčírem jsme o tom hodně mluvili. Myslíte si, že když se vám plní sny, budete navždy šťastní. Ale tak to není. Pořád máte dobré i špatné dny. Momenty štěstí, které zažíváme, jsou přesto úžasné.
Anderson: Když přijdete domů, uvědomíte si, že život je stále stejný. Někdy jsou to i trochu depresivní chvíle, když třeba perete nebo si mažete ke svačině chleba. To vás vrátí na zem.

Přes název alba jsou vaše písně poměrně melancholické až smutné. Považujete některou z nich za vyloženě optimistickou?

Hutchcraft: Já myslím, že taková je většina. Může to znít trochu divně, ale my jsme nikdy nechtěli psát písně, které by byly skrz naskrz smutné. Vždy je tu naděje. Obzvlášť píseň Wonderful Life je plná naděje. Pak je tam třeba skladba Sunday, která zní velmi pozitivně, ale vlastně je naprosto smutná.