Únor 2008

fotky z banketu

25. února 2008 v 17:59 | Maja N. |  ••• my diary
Dňa 14. 2. 2008 sa na našej škole konal slávnostný banket. Naši piataci ho menežovali ako praktickú maturitu a naša trieda 3.C sa podielala na prestieraní, obsluhe... Boli to naše ročníkové skúšky, na ktoré sme ako hostí pozvali našich rodičov, prípadne iných rodinných príslušníkov.
Kto nevie, čo je banket: Je to najvyššia forma zložitej obsluhy, pri ktorej všetci obsluhujúci pracujú naraz na pokyn vedúceho banketu.
Žiaľ, keďže som na tejto slávnosti s prísnymi pravidlami nebola ako pozvaná, nemohla som fotiť to "divadielko" ale mám super fotky z prípravy.
Kto chce vidieť ▬▬▬▬▬►
▼▼▼

Zo spomienok generála Granta - občianska vojna v USA

24. února 2008 v 21:11 | Maja N. |  —> History
Ulysses Simpson Grant žil v rokoch 1822 - 1885.Bol vynikajúcim vojvodcom a stal sa hlavným veliteľom vojsk únie, ktorá bojovala proti Juhu v americkej občianskej vojne.V rokoch 1869 - 1877 bol prezidentim USA.Z jeho spomienok si môžme prečítať, ako sa pozeral na víťazstvo, ktoré dosiahol.
Vždy boli veľmi rozdielne názory na to, aké početné boli oddiely, ktoré proti sebe bojovali.Južania uvádzali väčší počet na strane severu a menší počet na strane Juhu, než to bolo naozaj.Spisovatelia a novinári Severu sa často dopúšťali toho istého omylu.Neraz som počul pánov, ktorí boli nezaujatí, ba aj žičliví voči nám, ako vraveli, že obdivujú Južanov, ktorí sa dokázali so svojimi 12 miliónmi obyvateľov, z čoho boli 4 milióny otrokov a nevojakov, brániť proti našej silnej presile celé štyry roky.
Situácia však bola iná.Celá Juh tvoril totiž jeden veľký vojenský tábor.Neplatila tam nijaká ústava, iba vojenské rozkazy.Všetko farebné obyvateľstvo sa muselo starať o zásobovanie a iné potreby armády.Už krátko po začiatku vojny musel každý muž od 18 do 45 rokov nastúpiť do armády a bojovať.Výnimkou boli len tí, ktorí boli vo vláde a úradoch.Otroci a tí, čo neboli fyzicky schopní slúžiť v armáde, museli bez ohľadu na vek pracovať na poli.Už osemročné dievčatá vyhnali na pole.
Na severe ženy nepracovali na poli a deti chodili riadne do školy.
Na severe naďalej rozkvitalo umenie akoby bol mier.Malé I veľké mestá sa rozrastali podobne ako v mieri.Nové vynálezy pomáhali zvyšovať výrobu, takže v továrňach bolo plno robotníkov.Aj verejný život prebiehal normálne ako pred vojnou.
Na Juhu nestrpela vláda nijakú opozíciu.Všetkých vojakov mohli nasadiť na front, aby chránili každú piaď zeme proti Severanom.Tlač južných štátov bola, podobne ako všetci bieli obyvatelia, úplne oddaná vláde, ktorá chcela zachovať otroctvo.
Na Juhu sa teda všetko, všetci ľudia a celý ich život, sústreďoval na vojnu a jej potreby, kým na Severe išlo všetko v starých koľajach ako v mierových časoch.
Vysoké pece boli v prevádzke, na poliach sa pracovalo nielen preto, aby mali vojaci čo jesť, ale aj aby bolo čo vyvážať.Na Severe bola sloboda tlače, ktorá siahala takmer až po vlastizradu.Občan smel mať vlastné názory a nik mu nebránil, aby ich otvorene vyslovil.Nejedny naše noviny boli naklonené Juhu a prinajmenšom preháňali jeho úspechy a znižovali význam našich víťazstiev.Okrem toho sme museli mať zvláštne oddiely na stráženie zajatcov z Juhu, aby ich nejakí "dobrí ľudia" zvonku neoslobodili a aby nevtrhli do chrbta Severnej armáde.
Ako som už povedal, celý Juh bol jedným jediným vojenským táborom.Ku koncu vojny povolávali už aj deti od 14 do 18 rokov a starých mužov od 45 do 60 rokov.Za takejto situácie je len ťažko pochopiť, ako môže kde-kto tvrdiť, že Sever mal prevahu v každej bitke obrovskú prevahu.Ja veľmi dobre viem, že ju nemal.
Pravdepodobne je dobre, že sa táto vojna odohrala práve vtedy, keď sa odohrala.Teraz sme na tom lepšie, ako keby jej vôbec nebolo.Po nej sme urobili väčšie pokroky, ako by sme mohli dosiahnuť bez nej.Civilizované európske monarchie dovtedy považovali republikánske zriadenie za experiment a nedôverovali mu.Európania boli presvedčení, že naša republika nebude schopná odolať ani najmenšej sile, ktorá sa nám postaví.Teraz vidia, že to dokážeme.Vojna však bola pre nás príšernou lekciou a mali by sme z nej vyvodiť také dôsledky, aby sme už nemuseli v budúcnosti nikdy nijakú vojnu prežívať.
(Memoiren des Generals U. S. Grant, II. Zv.)

Je to ešte džez?

20. února 2008 v 22:01 | Maja N. |  ••• jazz
Je to ešte džez?
Zdá sa,že sme si už o džeze povedali všetko.Zistili sme, kde sa narodil a ktoré sú jeho hlavné znaky:improvizácia, zvláštné rytmické členenie - swing, prednosť imterpreta pred skladateľom…
Džez nám ešte pripraví nejedno prekvapenie.Napríklad skladba Wings of karma (už jej názov nás odkazuje kdesi do Indie).A kapela sa volá Mahavishnu orchestra!Dokonca s nimi hrá aj Londýnska filharmónia!Iste, skladateľ je jedným z najlepších džezových gitaristov - John McLauglin…Ale je to ešte džez?
Jedným z najzauímavejích zjavov na tejto scéne bol Frank Zappa.Skúsme spolu hľadať, aké rôznorodé situácie použil vo svojej skladbe o profesionálnom "rýmovačovi" Rhymin´man.Zappa bol premýšľajúci autor a nič nerobil náhodne.
Rýmujúci muž, vysoký a opálený
Rýmuješ dve na tri hrá ti to do karát
Zrýmuješ toto, zrýmuješ hento, ty bezvýznamný "demokrat!"
Vraveli, že zabili doktora Kinga (M.Luther King významný černošský kňaz)
Jesse zosnoval diabolskú zápletku:
Vymáchal si ruky v doktorovej krvi
A poutieral ich do košele.
Potom sa obrátil k novinárom:
Preverte si ma som Jess, známi široko-ďaleko
Dr. King mi zomrel v náručí
Rýmovač, vysoký a opálený…
Neskôr sa náš "rýmovač" vydáva za diplomata, ktorý rokoval s Castrom a Arafatom, ale americkí voliči ho odmietli.Teraz je tu zas, vraví, že je naším priateľom, súka svoje bláznivé rýmy.Skrátka je to podvodník, kam vietor, tam plášť.
zdroj:učebnica hudobnej výchovy pre 9.ročník ZŠ

Džez vo svete - svet v džeze

20. února 2008 v 22:00 | Maja N. |  ••• jazz
Džez vo svete - svet v džeze
Aj keď bol džez od začiatku záležitosťou Severnej Ameriky, rozšíril sa, ako sme videli, do celého sveta.Pritom nešlo len o pasívnu obľubu, ale o hudobníkov, ktorí v mnohých prípadoch určovali vývoj a ovplyvňovali,džez aj v Amerike.Stretli sme sa už s menom gitaristu Django Reinhardta, jeden z najlepších džezových huslistov bol Francúzs Grapelli, medzi špičkové kapely petril orchester Karla Kraugartnera.
Nesmieme zabudnúť na veľkú vlnu záujmu o oživenie tradičného džezu, ktorý umožnil už zabudnutým veteránom blues koncertne vystupovať.Európski hudobníci kopírujú spôsob hry černošskách džezmenov, vyhľadávajú staré nástroje…Takýto smer, ktorý spätne prebudil záujem o túto hudbu aj v Amerike, sa volá, revivalizmus. Dobre sa mu darí aj u nás.
Džezová hudba zapustila korene aj v Južnej amerike, kde bola, pravdaže, ovplyvnená tamojším rytmiským cítením a tancami ako samba a bossa-nova (portugalsky - nová vlna).Jednou z najobľúbenejších tém sa stala kuriózna skladba Brazílčana Carlosa Jobima One note samba.Má ju v repertoári aj výborný slovenský džezový vokalista Peter Lipa, ktorý je s nadšením propagátorom tejto hudby (organizuje aj významný európsky festival Bratislavské džezové dni).
Dnes existuje na celom svete mnoho výborných džezových hudobníkov, ktorí obohacujú túto hudbu svojskými intonáciami a rytmami.Ukazuje sa, že džez je schopný prijať všetky vplyvy, ak v nich zostalo swingové cítenie a improvizácia.
Na Slovensku sa džez hral predovšekým tam, kde bola vysoká koncentrácia mladých ľudí a hudobníkov - teda v Bratislave.Z najvýraznejších osobností spomeňme aspoň klaviristu Ladislava Gerhardta a výborného trubkára Laca Decziho.,
Zo súčasných džezových projektov na Slovensku patrí medzi inšpiratívne CD skupiny klávesistu Juraja Tatára Madre.V jednej zo skladieb využil aj podnety z cirkevnej hudby - Stabat Mater.
Dnašný džez to je náročná hudba pre znalcov, ale aj piesne, ktoré si možno zaspievať a ktoré sa umiestňujú dokonca v hitparádach.Pre súčasných džezmenov je typické "odskočiť si" do iných sfér, nielen do tých serióznych (vážna hudba), ale aj do populárnej hudby, ktorej takto dávajú dôležité impulzy.
Iste máte na mysli čierneho lasového čarodejníka Bobby McFerrina, ktorý originálnym spôsobom spracúva napr. piesne Beatles, ale zložil aj vyložene popový hit Don´t worry, be happy.
zdroj:učebnica hudobnej výchovy pre 9.ročník ZŠ

Prekračovanie hraníc

20. února 2008 v 21:59 | Maja N. |  ••• jazz
Prekračovanie hraníc
Džez bol od samého začiatku hudbou s mnohými domovmi, preto sa celkom pochopiteľne snažil uniknúť zo žánrových hraníc - do populárnej (tanečnej) hudby, do rocku i do tzv. vážnej hudby.Podobnú snahu mali aj ostatné žánre, popularitu džezu a jeho neskrotnú vitalitu využívala na svoje ozdravenie rovnako vážna ako zábavná, či folklórna hudba.Pravdaže, nie vždy s dobrými výsledkami.
Prvý skladateľ, ktorému sa podarilo spojiť džezovú a symfonickú hudbu, bol američan z New yorku George Gershwin (1898 - 1937).Prvá pieseň mu vyšla tlačou r.1916, v tom istom rokusa jeho pieseň objavila v revue na Brodwayi.Od začiatku sa v jeho piesňach pevne skĺbili belošské i černošské tradície Ameriky.
V r. 1924 mala premiéru prvá symfonická skladba, ktorá vychádzala dôsledne z džezu - Rhapsody in blue.Úspech bol okamžitý, nesmierny a neočakávaný. Obecenstvo konečne dostalo hudbu, v ktorej počulo seba.Autora okamžite prirovnávajú k takým majstrom ako Milhaud, Stravinskij, Schönberg. Gershwin si je vedomý svojich nedostatkov, ale jeho pokusy študovať v Paríži u spomínaných osobností stroskotali.Pobyt v tomto meste však nebol zbytočný - inšpiroval ho na napísanie symfonickej básne - Američan v Paríži (1928).Sám autor o skladbe povedal: "Je to môj spôsob, akým odovzdávam dojmy amerického turistu túlajúceho sa po Paríži.Nechcel som hudbou vykresliť určité scény, ktorýkoľvek poslucháč môže v hudbe vidieť to, čo mu vymaľuje vzlet jeho predstavivosti."
Prvá časť začína prechádzkovou témou, potom nasleduje blúdenie parížskymi uličkami, striedanie nálad, trúbenie taxíkov, útržky melódií z tanečných lokálov…
V r. 1926 Gershwina zaujal román Porgy a Bess (autor Heyward).O rok mala veľký úspech dramatizácia románu a na Brodway sa chystal muzikál na túto tému.Heyward ho kategoricky odmietol a udelil autorské práva Gershwinovi, ktorý sa rozhodol urobiť z Porgyho ľudovú, černošskú operu. Ako interpretov si vybral černošských umelcov.Pri práci sa dokonca presťahoval na americký juh (do mesta Charleston), pozoroval černochov pri práci na plantážach, chodil s nimi do kostola, tancoval ich tance…Komponoval s nadšením, a tek sa v r 1935 zrodil úplne nový typ hudobného divadla.Zároveň tým Gershwin postavil most medzi bielymi a čiernymi.Jednu z najkrajších jeho piesní Summertime naspievala aj slávna Ella Fitzgeraldová (a spolu s Amstrongom nahrali všetky piesne na LP).
G. Gershwin začínal ako samouk, prvého skutočného učiteľa klavíra mal až ako 14-ročný.Získal síce klasické základy, ale v kompozícii boli jeho vzormi skladatelia pop music a americká ľudová hudba - džez.
Od 16 rokov sa živil hudbou - ako prehrávač nových skladieb: "Musel som prehrávať niektoré skladby aj v siedmich tóninách a niektorí klienti sa ku mne správali ako by som bol onuca…"
Neskôr korepetoval v hudobnomdivadle, sprevádzal spevákov na turné a pracoval ako "hudobný tajomník" skladateľa Irvinga Berlina.V skutočnosti zapisoval melódie, ktoré Berlin pískal.Predovšetkým však komponoval.Mal šťastie na dobrého textára a libretistu - stal sa ním jeho starší brat Ira.
Veľkú popularitu získal Gershwin ako skladateľ piesní, najmä do revue, a autor muzikálov.Americká kritika mu dala dokonca prívlastok "americký Schubert".Jedna z jeho najkrajších piesní (ktorá vznikla v tom istom roku ako Američan v Paríži) je Theman I love.
Treba povedať, že Brodwa, ulica v New Yorku, bola srediskom hudobných divadiel a kto chcel v Amerike (a neskôr vo svete)uspieť, musel účinkovať práve tu - v Musical Comedies - predchodcoch muzikálu.
Príkladom na to, ako sa džezovíhudobníci nechávajú ovplyvniť symfonickou hudbou, môže byť už spomínaný Dave Brubeck, no najmä súbor sólistov Modern jazzquartet, ktorý hral koncertnú hudbu so symfonickým orchestrom, scénickú hudbu k filmom.Zo súčasných umelcov patrí k tomuto smeru klavirista Chick Corea a vibrafonista Garry Burton.
Ch. Corea vo svojej tvorbe najprv spájal džez s rockom a bol popredným hráčom na elektroakustických nástrojoch.Neskôr sa vrátil ku klavíru a využíva postupy bežné v tzv. vážnej hudbe.Jeho Detské piesne (hrá ich spolu s vibrafonistom G. Burtonom) svojou priezračnou jednoduchosťou pripomínajú nielen B. Bartóka, ale najmä neskorší hudobný minimalizmus.
zdroj: učebnica hudobnej výchovy pre 9.ročník ZŠ

Zo suterénu na výslnie

20. února 2008 v 21:58 | Maja N. |  ••• jazz

Zo suterénu na výslnie

Džez bol od začiatku hudbou amerických černochov, ktorí vlastne tvorili spodinu spoločnosti.Preto sa vzdelaní černošskí hudobníci snažia vytvoriť skutočne "serióznu" hudbu, ktorá vychádza zásadne z notového zápisu.K takým skladateľom patril aj Scott Joplin, nazývaný tiež kráľ ragtigmu.(vydal aj lavírnu školu hry ragtigmu a pokúsil sa dokonca o skomponovanie opery.Neúspešne.)Jeho skladby vychádzali z najstarších černošských tancov,ale spôsobom zápisu a interpretáciou vyhovovali aj uhladenejším belošským hudobníkom.Inšpirovali aj významných európskych skladateľov (Debussy, Stravinskij, u nás a. Moyzes a v Čechách Jaroslav Ježek).K najvýznamnejším Joplinovým skladbám patrí ragtigme The Entertainer (bavič), zo skladieb európskych autorov je u nás populárny Bugatti step J. Ježka.
V tridsiatych rokoch, keď sa amerika spamätala z hospodárskej krízy, prichádza nové obecenstvo, ktoré sa chce predovšetkým zabávať.Džez vo svojej tradičnej podobe sa im zdá agresívny a hlučný, stále viac sa presadzujú speváci na úkor improvizujúcich sólistov.Vznikajú veľké orchestre so samostatnými sekciami nástrojov: saxofóny, trúbky, trombóny a rytmická skupina (klavír, gitara, kontrabas, bicie).Takýto orchester už nemôže iba improvizovať, musí hrať podľa notového zápisu - aranžmá.Tento štýl dostáva meno swing.
So swingom sme sa stretli už v tradičnom džeze, ale ešte sme si nepovedali, čo to vlastne je.
Mohli by sme odpovedať slovami jedného z veteránov:
"Alebo to, chlapče, cítiš, alebo sa k tomu nedohrabeš!" - ale tak by sme sa ďaleko nedostali.Swing je názov jednej štýlovej epochy džezu, ale najmä je to spôsob hrania, akési pohupovanie v rytme.
Swing so svojím zameraním na obecenstvo, speváka, pieseň a tanec neuspokojovaltých najlepších hudobníkov, ktorí považovali džez alebo za americkú vážnu hudbu, alebo chceli predovšetkým improvizovať.A tak sa swing postupne stáva základom modernej populárnej (tanečnej) hudby a stále viac sa v ňom uplatňujú speváci v presne predpísaných úpravách, kde už takmer neostalo miesto na improvizáciu.
V džeze nastáva obdobie experimentov a táto hudba sa čoraz viac vzďaluje od poslucháčov.Našťastie, nachádza džez vždy dosť síl vrátiť sa ku svojim koreňom.K takým stáliciam patril napríklad orchester Duka Ellingtona alebo vynikajúci slepý spevák, klavirista a skladateľ Ray Charles, ktorý svojou "hudbou duše" (soul jazz) pritiahol k džezu milióny poslucháčov.Takýto smer, ktorý v sebe ako rieka spája všetky prítoky rôznych pokusov a vybočení, dostal v džeze názov mainstream (hlavný prúd).
Ray Charles patrí medzi tých vzácnych hudobníkov, ktorí dokážu všetkému vtlačiť pečať džezu a spojiť tak v jednej skladbe na prvý pohľad nespojiteľné: jednoduchosť a komplikovanosť, obľúbenosť a ná-ročnosť, uvoľnenosť a absolútnu perfektnosť - džez a popmusic!Medzi také skladby patrí aj hit I can´t stop loving you.
Jeden zo smerov moderného džezu dostal meno be bop.
Boperi šokovali tým, ako sa obliekali, bláznivými názvami skladieb,vzťahom k iným kolegom i k obecenstvu.
K najvýznamnejším osobnostiam bopu patrili: Charles Parker (prezývaný Bird), trúbkári Dizzy Gillespie a Miles Davis, klavirista Theolonius Monk.
Dôkazom hladania nových ciest v džeze je aj Dave Brubeck, klavirista a skladateľ s klasickým vzdelaním, ktorý prvý použil v tejto hudbe netradičné metrum (5/4, 7/4 a ich kombinácie)
Najlepší predstavitelia moderného džezu majú hudobné vzdelanie na úrovni skladateľov tzv. Vážnej hudby.Vo svojich skladbách využívajú výsledky experimentov hudby XX. storočia, opúšťajú pravidelný rytmus, tonálny systém, ak však zachovávajú vo svojich pokusoch blues a swing, obecenstvo ich príjma.Medzi najväčšie osobnosti v tomto smere patria saxofonisti John Coltrane, Ornette Coleman, trubkári Miles Davis, Wynton Marsalis, klaviristi Keith Jarret, Herbie Hancock, Chick Corea
zdroj: učebnica hudobnej výchovy pre 9.ročník ZŠ

Džez na ceste do sveta

20. února 2008 v 21:57 | Maja N. |  ••• jazz
Džez na ceste do sveta

Kolískou džezu bol New Orleans.V desiatkach zábavných podnikov hralo množstvo výborných kapiel, ktoré navzájom súťažili.Vedúcim nástrojom bola trúbka, ktorú bohatými ozdobnými improvizáciami dopĺňal klarinet a basovú linku vypĺňal trombón.Pod touto trojicou melodických nástrojov pulzovala rytmika:bicie, bendžo, klavír neskôr kontrabas.Čoraz viac sa do tejto hudby zapájali aj belošskí muzikanti a tento spôsob hry začínajú volať dixieland.Tento štýl je dodnes veľmi obľúbený na celom svete, aj na Slovensku.Z mnohých si spomeňme aspoň bratislavskú kapelu Nový tradicionál,ktorá okrem tradičných neworleánskych tém hrala aj úpravy slovenských tanečných piesní a nahrala i dixielandovú úpravu Malej nočnej hudby. Vráťme sa ale do New Orleansu.Dixieland nebol prvým prejavom džezu v tomto meste.Už pred ním tu boli kapely, ktoré hrali akési "zdždezované pochody".Keď obdobie hospodárskeho rozkvetu mesta pominulo, vrátili sa mnohí hudobníci k svojim pôvodným povolaniam - zbierali bavlnu, nakladali tovar v prístavoch…
Tí najlepší odišli hľadať šťastie na sever - predovšetkým do Chicaga.Tu rozvinuli všetko, čo si od Mississippi priniesli, do nových foriem, zdokonalili si techniku i umenie improvizácie.Až tu a neskôr v New Yorku sa vypracovali najväčšie osobnosti tejto hudby, ktoré potom udávali smer celého džezu - trubkár a spevák Louis Amstrong a speváčka Ella Fitzgeraldová.
Obaja, Louis i Ella priviedli do dokonalosti vokálnu improvizáciu na náhodne zvolené vokály - scat.
Pretože džez rozdával predovšetkým radosť, aj keď sa v ňom často spievalo o smútku, hudobníci si často robili žarty z kolegov i z publika.
Aj Louis dokazuje v skladbe When the saints go marching on ,že má zmysel pre humor, pravda, je to trochu čierny humor.Zo skladby ktorá sa pôvodne hrala na pohreboch a začínala veľmi dôstojne, sa vykľuje niečo, čo je veľmi vzdialené smúteniuza zosnulým.
Louis nezostal iba v štýle tradičného džezu, ale do svojho prejavu vstrebal všetky nové podnety a spôsobom frázovania i invenčnosťou improvizácie sa stal skutočným veľvyslancom džezu.A jeho spev zostáva dodnes neprekonaný.
Džez sa teda vybral do sveta rozdávať radosť improvizácie i melancholický smýtok blues.Ale so sebou niesol ešte jeden z koreňov - duchovnú hudbu amerických černochov - spirituál.
Spirituály - (spirit-duša, duch) sú piesne amerických černochov s námetmi z Biblie, predovšetkým zo Starého Zákona.Hudobne čerpajú z černoskej hudby a z protestantskách duchovných piesní.
Kumbaya - (starý černošský spirituál.) Ide o slangovú podobu spojenia Come to here.
Pieseň Go down,Moses patrí medzi spirituály - duchovné piesne černochov násilne zavlečených otrokármi do Ameriky.Vznikali prelínaním prvkov belošskej kultúry a afrického folklóru.V hudbe je výrazná rytmická zložka, v textoch sa zdôrazňuje rovnosť ľudí pred Bohom.Zápas zotročených černochov o dôstojný život sa stotožňuje s osudom prenasledovaného židovského národa, ako ho poznáme zo Starého Zákona.

zdroj:učebnica hudobnej výchovy pre 9.ročník ZŠ

Korene džezu

20. února 2008 v 21:56 | Maja N. |  ••• jazz

Korene džezu

Bez náplne citu a rytmu niet džezu…Džez potrebuje swing.Len čo prestaneme swingovať, stretneme sa na ich vlastnej pôde s Ravelom, Bartókom … a tí nás ľahko prekonajú… Všetko, čo ma inšpiruje, je džez… Čítať noty dokáže hocijaký učený muzikant, ale nie každý dokáže swingovať… Kto vymyslel blues?Žiadne prvé blues nebolo.Blues bolo vždy… Hrám blues preto, aby som žil, no žijem tiež preto, aby som hral blues… "Milý priateľ, blues je niečo, čo sa dá cítíť, alebo zaspievať, ale nedá sa to opísať,"
Duke Ellington
Uťahané blues:
Počul som tlmiť rytmus synkop ospalý
Do taktu sem a tam knísal sa pomaly
Počul som, ten černoch hral
Kdesi na Lenox Avenue tej noci tam
Pri matnom kmitaní plynových lámp ťažko sa kolísal
Ťažko sa kolísal…
V rytme uťahaných blues:
"Nikoho na svete nemám
Nikoho nemám, som sám
Zbavím sa smútku a do kúta
starosti poodkladám."
Klop, klop, klop, topánka
Klopala po zemi
Zahral pár akordov, zaspieval
do tej tmy:
"Mám uťahané blues
a kde mám pokoj vziať?
Uťahané blues
Kde mám pokoj vziať?
Neni som šťastlivý
A zomrel by som rád!"
Intonačné neurčité tóny na 3. A 7. stupni (blue tóny) vznikli pravdepodobne prelínaním pôvodnej černošskej pentatoniky s európskou durovou a molovou tóninou.Sú typickým znakom nielen blues, ale celého džezu.
zdroj: učebnica hudobnej výchovy pre 9.ročník ZŠ

Barbara - texty piesní

20. února 2008 v 21:49 | Maja N. |  ••• Slovak and Czech bands
Možno sa zdá, že je to jednoducho skopírované, ale nie. Texty som si zapisovala pri počúvaní CD moje naj od Barbary Haščákovej.
HRAL NA TRUBKU
Hral na trubku tupturuptup / Hral na trúbku rád / Fúkal na pohreboch / Trúbil na svadbách / V tom meste ho každý poznal / Každému bol brat / Vedel sa radovať / Že kus plechu hrá
A dnes na tú trúbku sadá prach / On je vo večných hlbinách / V jesennom vetre znie / Tiché trúbenie / V tej trúbke ostal jeho duch / Je tam s ním pár stuchnutých múch / Tých čo vzduch necítil / V trúbke ukrytých
Aj keď nehral bohvieako / Nikdy nehral zle / trúbkov si pomáhal / zarobiť na chlieb / veď vieš / svoj život prežil v podnájme / sám a bez ženy / veril, že s trúbkou sa raz ožení Sám a bez ženy / veril že s tou trúbkou / že sa raz ožení / tak sám a bez ženy
SRDCE KOTVA KRíž
Dám ti na retiazke / srdce kotvu kríž / retiazkou ťa zviažem / zvyšok si domyslíš / kotva to je vernosť / a trápenie je kríž / keď srdce otvoríš / budem tvojim krížom / a tvojim trápením / budem tvojou láskou / tak sa ti odmením / kotva to je vernosť / a trápenie je ktíž / keď srdce otvoríš
Srdce kotva kríž ooo
Keď kráčam po pláži / tak mi zdobí pás / retiazka a nan nej / tri symboly z čias / keď spievali všetci miluj a neublíž / srdce kotva kríž
Srdce kotva kríž ooo
Môžeš ísť tu po pláži / Hľadať lásku po zrnkách / poď so mnou / môžeš čakať na brehu / či bosí hľadať vo vlnách / poď so mnou / niekde možno hore sa všetko zrátava / či vieš verne ľúbiť / či brať aj rozdávať / je to nekonečné / láska nie je film/ len srdce kotva kríž
TY A JA
Láska keď som s tebou / svet je perfektný / nikdy lepší nebol / prosím uver mi / deň vždy býva krátky / v noci nie je tma / končia všetky hádky / život zmysel má / a keď si preč ja čakám / mám o teba strach
Mením sa na žiaka / stojím pri dverách / úúuuuuu I love you / úúuuuu I need you
Dobre vieš som taká / stojím pri dverách / úuuúuuu I love you / úuuúuuu I need u
Láska je vraj omyl / slová, klasika / on tú vetu stvoril / nás sa netýka / šťastie deliť dvoma / vieme obaja / všade sme vždy doma / iba ty a ja
TAJNý DOTYK
Bolo také blbé ráno / prívetivé ako pes
Dotkol sa ma ktosi dlaňou / stojí číslo 26 / bol to taký tajný dotyk / možno iba
Náhoda / jeden z tých čo nemá motív /
Jeden z tých čo ti ráno dá / ouou
Tajný dotyk tajných smútkov
Tajný dotyk a z nich ľútosť
Tajný dotyk tajných hriechov
Tajný dotyk s tajnou nehou
Za oknami ticho plynie petržalská gotika
Každý vidí iba mi nie / kto sa nás to dotýka / možno je to iba chalan / s teplou vaňou na sucho / každá iná by mu ihneď dala / prinajmenšom zaucho/ ou
Tajný dotyk tajných hriechov
Tajný dotyk s tajnou nehou
Tajný dotyk tajných nevier
Tajný dotyk s názvom neviem
A viac neviem.
TO ČO JE VZÁCNE
Mám náruč snov / čo prídu vždy s tmou
A chránia môj smiech / kým ťa niet som vietor búrka aj dážď / len láskou ma
Zviaž / keď ľúbim tak smiem / viacej chcieť
Ja mám čo mám / to čo je vzácne je len v nás / to čo je vzácne je len v nás
Boh nad všetkým z výšky drží stráž / ja mám čo mám / to čo je vzácne patrí nám
To čo je vzácne patrí so mnou chráň / svet ozajstných priani v sebe máš
Je stále pár správnych miest / kam vrátiť sa smiem / keď smútok zlých dní skúša nás / ja viem čo môžem si priať / a viem o čo stáť / sny pália vždy viac / viac než mráz
Ja mám čo mám / aj keď sa tu práve neviem nájsť / už viem / že to vzácne je len v nás / Boh nad všetkým z výšky drží stráž / ja mám čo mám / no tak mi láska prosím ver / neber mi kľúč od tajných dvier / svet ozajstných priani v sebe mám / mám / máš
Aj keď sa práve neviem nájsť / viem že to vzácne je len v nás / na tom mi stále záleží / no tak mi láska prosím ver / neber mi kľúč od tajných dvier / pre všetko krásne môžme / môžme / môžme oooo oooo žiť / ja viem čo smiem si tajne priať / svoj smiech si nedám vziať
Aj vieš
ALAN
Staviaš mi hrad / a nechceš len brať / tak v čom je ten spor / snáď, pochopíš neskôr / vraj som jediná / pre teba stvorená / tak v čom je ten spor / ak si mi nechcel ublížiť / ak si len takto žiť / tak prečo túžim odísť / Alán
Mám vážný plán / vzlietnuť až tam
k nebesám / preletieť, celú zem / chcem žiť svoj sen / chcem žiť svoj sen / Alán
Prečo čierna tma / prečo ide po mňa / už ma nič nedrží / dosť bolo sladkých lží
Bolo to ťažké / od teba odísť / Alán
Sám si sa vzdal / vzlietnuť až tam / k nebesám / preletieť / celú zem / a žiť svoj sen / a žiť náš sen / Alán 4x
NECH ŽIJE KRÁĽOVNÁ
Láska sa k tebe obráti / keď si ju srdcom pýtaš / a všetky mince, rozdá ti / láska je veľký víťaz
Kto ju raz stratí / v sebe nájde ju / blahoslavení / ktorí hľadajú / chráňme si nehu / pokým chráni nás / oponu spúšťa milosrdný čas
Láska je nová dávna hra
Z plamienka v dlani máš dych
Nech všetko svieti dozajtra
I believe ako navždy
R: áááá R:2x
NESTAČÍ MILOVAŤ
To som šla s jedným / boli sme smädný
a tak sme pili rovno z fontány / mal biele zuby / a hneď mi sľúbil / budem ťa milovať až do vlani / to som šla s jedným / ja o krok pred ním / až mi tam kdesi vzadu zaostal / zašiel mi za roh / stratil sa v davoch / skončil sa príbeh s názvom stalo sa
á je á chcel si ma milovať
a ja ja á je nestačí milovať
to som šla s jedným / 7.7. / držím si v hlave také dátumy / spomínam na to / bolo to v piatok / čakám však kým to so mňa vyšumí / to som šla s jedným / ruplo mu v bedni / a tak sme maháňali havrany / znejú mi znova / tie jeho slová / budem ťa milovať až do vlani
POSLEDNÝ TANEC
Nikdy nevieš čo sa stane prišiel čas
keď odchádzam / a zatvorím / poďme na posledný tanec ešte raz / no čo už s tým
veď nehorí / veď ešte nehorí
Dnes ma chránia iné dlane / iuý muž
a ty si už / iba spomienkou / poďme na posledný tanec viac už nie / a smútiť nie je rozumné
Stúpaj so mnou do výšok / po tomto šoku príde ďaľší šok / ja viem že máš ma rád / no posledný krát / aspoň skúsme tanec posledný / veď asi ešte prídu horšie dni / ja viem že máš ma rád
no posledný krát
Máme všetko vyrovnané žiadny z nás
nič nedlží / a nič nevráti / poďm e na posledný tanec kým je čas / už bez lásky a objatí
R:
(stúpaj so mnou so výšok)
posledný krát
(stúpaj so mnou so výšok)
posledný krát
(stúpaj so mnou so výšok)
posledný krát
(stúpaj) posledný krát
SEN
Sen zvláštnu podobu máva / keď ho chceš vychutnať do sýta / ten čo sa vždy len schovával / prichádza / a teraz už na nič sa nepýta / na teba hľadí /
viem
Láska má veľa podôb / nechce sa ukázať zranená / môj sen však znamenal mnoho
smútok a náde si chodili bez mena / zdalo sa mi že sa svet zbláznil
stál tam on / a možno chcel byť mojím snom / stál s nesmelým pohľadom / a možno hviezdy padali / keď moje oči plakali / a možno mal ma veľmi rád
len mi to nechcel dokázať / bál sa mi svoje srdce dať
chcel ho pred svetom ukrývať
B: R: 2x
Chcel ho pred svetom ukrývať
R: 2x
Chcel ho pred svetom ukrývať
KEĎ PRIDE LÁSKA
Keď láska príde k tebe / tak ju skús vážne brať / keď láska príde tak ju nenechaj vonku stáť
Keď láska príde k tebe tak jej skús šancu dať / možno sa ešte vráti možno sa v diaľke stratí / keď príde láska / všetko môže byť krásne ako v mojich dávnych snoch / keď príde láska / možno nechce básne možo čaká len na nás dvoch / keď príde láska / tak ti dáva / návod ako / môžeš ma nájsť / v tejto veľkej hmle
falošných túžob / v tejto veľkej hmle
krásnych slov / keď príde láska
tak ma nenechaj stáť / ja stále verím že vojdeš do brány / tak ma nenechaj stáť nech sa splní môj sen dávny / tak ma nenechaj stáť / a ja naplním tvoje dni láskou / tak ma nenechaj stáť / ja ti dám všetko čo mám
keď príde láska / ty sa brániš no ja viem že zvádzaš boj / keď príde láska / poďme ju chrániť / a stratí sa nepokoj
keď príde láska / chce len málo / ale dáva oveľa viac / tento krásny súboj má len víťazou / kde je láska / tam nikto neprehrá / keď príde láska
R: verzia 1
JEDINY
Tvoj hlas / tak ticho znie / tvoj hlas je vábenie / si záhadný a máš ma rád / ten zázrak ha nás / aj v búrke dní / vieš blízko stáť / si môj už dávno sme spútaný / sme spútaný / tak zvláštne
Si jediný
Viem ťa nájsť aj v tejto piesni / viem že z lásky dýcha vesmír / nám dvom občas býva tesný / nám dvom občas býva tesný
Len ty si lásku v nás tušil / ty máš v nej úsmev / nás dvoch vždy spája reč duší
A tú nám nevezmú
Ty si môj jediný / si navždy jediný / ty si môj jediný / buď pri mne blízko stále
mžme ísť za niečím / čo nám láska dá
R:
Len ty / vždy môžeš / byť môj / aj keď tu nie si / len ty / ma chápeš bez slov
a vieš ma vzkriesiť
len ty si lásku v nás tušil / ty máš v nej úsmev / nás dvoch / vždy spája reč duší
tak s ňou to skúsme
R: B:
ANJEL
Jeden malý anjel sa so mnou hrával / dopadla som zle / mala som srdce rozbité / mm vždy novým šípom / dokopy mi ho dával / vravel to nič
Všetko čo bolí raz pominie / pravdu mal
to každý pochopil / až keď odišiel a už sa nevrátil / nechal mi tu teba / už nie som sama a ty nie si sám / naučil ma nebáť sa toho / že opäť to bude len klam
Ty vieš / že ja ti verím / že nás dvoch už nič nerozdelí
Ja ťa ľúbim stále ľúbim viac a viac
Jeden malý anjel aj so mnou sa chcel hrávať / dopadol som zle / stále bol som sám / aj keď nie je to nič zvláštne / aj to sa stáva vedel som predsa že miesto mám / v srdci voľné pre niekoho kto tiež sa zvykol hrávať / dúfal som že mi môj anjel poradí / on ukázal mi teba / ja nemohol som spávať / zrazu som vedel že si to ty / to dievča ktoré ma nenechá plávať / keď bude mi ťažko / keď budem na tom zle / a lásku nielen berie, ale vie ju aj dávať / a to je práve to čo tak veľmi som chcel / si dievča aké som hľadal už roky / ak chceš tak ti to poviem aj milión krát / a ten čo mi ťa dal teraz stráži naše kroky / a počúva ako mám ťa rád
Teraz sa už malý anjel len z výšky díva
Stráži moje šťastie čo mi raz priniesol
Mm vedel čo chcem / vedel o čom snívam / tak splnil môj sen / a zrazu si pri mne bol / ja viem / že on sa nestratil
Aj keď odišiel a už sa nevrátil / nechal mi tu teba / lebo vedel že rada ťa mám
Hľadíme na seba / a ja sa vznášam až ku hviezdam / budeme tam spolu bývať / a náš anjel sa bude na nás dívať
ako ťa ľúbim stále ľúbim viac a viac
teraz sa už anjel iba z výšky díva / na naše šťastie čo nám obom dal / rozmýšľam či je to pravda a či snívam
tak veľmi sme to chceli, že aj osud nám
prial / stojíme oproti a hľadíme na seba
a ja nám v duchu staviam krásny hrad
v ktorom budeš mať mňa a ja budem mať teba / všade bude znieť ako mám ťa rád
háhááá hmhm

Marika - Vyznanie

20. února 2008 v 21:39 | Maja N. |  ••• Slovak and Czech bands

VYZNANIE

Viem, mal si plnú čiapku snov
Viem, tuším čo sa stalo s ňou
Tak príď, v tmavej chodbe stoj
A blúď, zazvoň, prídem odomknúť
Príď, klavír spí tu pod prachom
Príď, zahraj mne a oblakom
Tak príď, do tej izby podkrovnej
Veď vieš, vyhnali sme lásku z nej
Stratená v púpavách, stála som tam raz
Seď, seď a do tmy niečo hraj
Šum, letnej lásky privolaj
Tak hraj o kvitnutí púpavky
Raz, raz a navždy sfúknutí
Tak príď do tej izby podkrovnej
Veď vieš, vyhnali sme lásku z nej
Vráť, láske čas, keď málo vie
Vráť, nech aj jeseň májom je
Vráť, nepočítaj týždne strát
Vráť, zajtrajšok jej vráť
Zajtrajšok jej vráť
Zajtrajšok jej vráť
Jej vráť

Pixies - preklad

20. února 2008 v 21:35 | Maja N. |  ••• rock
Ty si bláznivá tyranka
Dobre ťa vidím, dusíš sa
Potrebuješ úkryt
Už mám dosť takéhoto života
Tak mi konečne dopraj pokoj
Zmietaš sa ako šialená
Krv mi ešte vrie
Ale moje srdce je mŕtve
Vieš ako to chodí:
Najprv si milá,
Potom ti brucho začne rásť
Prorok je pak v hajzlu
Je mrtvej.
Nechaj to tak
Musíš všetko pustiť k vode
Zostaň celý deň ak sa ti chce
Pár tajomných otázok
Pohladenie na vlasy
a ak sa najde trocha trávy
nechaj to tak
když usnu na tvým klíne
zlomíš mi ruky
vypichneš oči, svätými prstami
šíriš všade okolo démony
nechaj to tak
na svojom trojdennom mejdanu
pripútaj sa k stĺpu
zbúram stenu a zabijem nás
tvojimi svätými prstami.
Nechaj to tak, ak sa ti chce
Žijem v betóne, neznášam túto ulicu
Daj mi prach a skousnu nářky
Ľudská forma v akej som zrodený
Teraz ju ľutujem
Daj mi bielu zem, a ja sa rozbehnem
A dopredu je jasné, že ma podreže
Podreže ma
A ja budem mať, čo mám rád.
Karibu.

Country & western

20. února 2008 v 21:34 | Maja N.
Biely osadníci, ktorí prichádzali do Ameriky z Európy, si prinášali okrem túžby po slobode a lepšom živote hlavne svoje kultúrne tradície: náboženstvo, príbehy, piesne.Prevažovali chudobní osadníci z Írska,Škótska, ale pricháczali aj Angličania, Nemci, Slovania…Ako v obrovskom kotle sa v ich novej vlasti miešali pôvodné nápevy a vznikali nové, ktoré sa prostredníctvom nového média - rozhlasu - šírili po celom kontinente.Prvé kapely využívali hlavne husle, gitary, benžo, fúkaciu harmoniku a basu (samozrejme, bez elektrického ozvučenia), bicie sa objavili oveľa neskôr.V piesňach sa spievalo o zlatokopoch, živote horalov, o kovbojoch, americkej prírode, o cestovaní…a samozrejme o láske.
Štýl country priniesol aj renesanciu trojdobého metra.Jednou zo známich piesní bola aj paródia na sentimentálne balady o dcére zlatokopa - Clementine.
Zo speváčok modernej country získala veľkú popularitu Olivia Newton-John.Medzi jej najznámejšie piesne patrí Take me home country road.Tu už počujeme elektrické gitary, bicie, hudba je "učesaná" a v speve sa objavujú vplyvy blues.
Earl Scruggs zdokonalil techniku benžovej hry, ktorá sa stala základom štýlu bluesgrass.
Významnou osobnosťou tejto hudby bol Johny Cash.
Americký hudobný skladateľ Aaron Copland (1900 - 1990) bol presvedčený, že americká hudba musí mať amerického ducha. Tak ako komponoval Stravinskij v ruskom štýle, Suchoň v slovenskom, copland v americkom. Bernstein o ňom povedal: "Je najlepší, akého máme."
Jeho Billy the kid (1938) je prvý veľký americký "westernový" balet, ktorý so zápalom a sviežosťou rozpráva, ako drsný život na americkom Západe skazil nevinného chlapca.
Billy the kid (1859 - 1879) nastúpil na dráhu zabijaka ako dvanásťročný a dožil sa len dvadsať rokov. Prezývku "chlapec dieťa" získal zrejme vˇaka vstupu do profesie v neobvykle mladom veku.
A. Dvořák mal veľký vplyv na amerických skladateľov svojej doby, upozornil ich na pôvodné indiánske a černošské melódie.

Chanson

20. února 2008 v 21:33 | Maja N. |  ••• vážna hudba & chanson

Chanson

Ktosi o šansóne povedal, že je to "divadlo sveta v troch minútach"
Vychádza z európskych tradícií.Na rozdiel od bluesu, ktorý reaguje na každodenný život je viac spojený s divadlom.
Ak je blues spojený s Amerikou a afroamerickou hudbou, potom vlasťou šansónu je Francúzsko a Paríž.Ale práve tak, ako blues preplával caz atlantik, aj šansón je dnes doma na celom svete.
Ak je v ľudovom blues typická gitara, potom v šansóne je to harmonika a harmonikár.Spieva o tom aj Edith Piaf (prezývaná vrabčiak) v šansóne Harmonikár.
Témy o ktorýck spieva šansón, sú také pestré ako život.Aj šansonieri v ňom spievajú rôzne: zamyslene, akoby pre seba, ale aj veselo, s humorom.
Gilrert Bécaud spieva šansón A ruže kvitnú ďalej a ďalší francúzsky šansonier (pôvodom Armén)Charles Aznavour spieva o umelcoch Paríža - o bohémoch - šansón La Boheme.
Ani šansón nemá hraníc.Spieva sa na celom svete.V našich krajinách patrí medzi najlepšie v tomto žánri Hana Hegerová.Pôvodom Slovenka, ale už dlhé roky žije a pôsobí v Prahe.Interpretuje svetové šansóny (Milord), ale aj piesne Suchého a Šlitra, či Melkoviča.
Duch šansónu žije aj v kabarete, hudobnom divadle, všade, kde je text a jeho posolstvo aspoň tak dôležité ako hudba.
Šansón si predsa len vyžaduje profesionálne pripravených skladateľov, textárov i interpretov,No to, čo oslovuje takmer všetkách ľudí , je pieseň.Pri nej nezáleží na autorovi (často je neznámy), ale na úprimnej výpovedi.Také boli a takými aj zostali ľudové piesne.
Túto jednoduchú pravdu pochopili a skladatelia a interpreti populárnej hudby a vrátili sa k ľudovej piesni, prevdaže ss dnešnými nástrojmi a s dnešným hudobným jazykom.Postupne sa kryštalizuje nový žáner - folk.
Raný folk pracoval výlučne s akustickými nástrojmi (gitary, fúkacia harmonika), texty sa často vyjadrujú k závažným otázkam.Neskôr pribúdajú aj elektrifikované nástroje a vzniká folk rock.V súčasnosti sa v tomto žánri využívajú takmer všetky tradičné, ale aj netradičné (etnické) nástroje ak harfa, najrôznejšie píšťajky, gajdy, cimbal…
Známi tvorcovia tohto žánru: Pete Seeger, Bob Dylan, Joan Baezová…
Nezabudnime ani na slovenský folk, napr. na Soňu Horňákovú, časť tvorby P Hammela, P.Nagya, skupinu Lojzo, moravských súrodencov Ulrychovcov, či českých pesničkárov Vladimíra Mertu, Jaroslava Nohavicu…
V tejto spoločnosti by sa určite cítil dobre aj ruský herec, rebel a pesničkár Vladimír Vysockij.Vo svojej Rannej rozcvičke spieva ironicky o kráse behu na mieste.
Beh na mieste - aká krása
Nikto s nikým nehnevá sa,
Nikto nie je prvý ani posledný.

Prichádza muzikál

18. února 2008 v 17:34 | Maja N. |  ••• theatre
Na našej ceste divadlom, ktoré spieva, tancuje,hrá a rozpráva,sme prešli mnohými zastávkami. Videli sme, ako sa do pôvodnej drámy, ktorou bola opera, včleňovali prvky činoherného divadla, kabaretu a revue, ako sa zvyšovali nároky na interpretov, ktorým už nestačil iba krásny hlas, ale museli vedieť aj dobre hrať, výborne tancovať, improvizovať, zabávať obecenstvo.
Okrem toho tu vznikol nový hudobný jazyk, ktorý vychádzal z amerického džezu. A práve tieto dva hlavné piliere: integrácia hudobného divadla a nový hudobný jazyk-džez premieňajú postupne operetu, revue a kabaret na nový hudobný žáner - muzikál.
Ako príklad môžeme uviesť muzikál Fredericka Loeweho a Jay Lernera My fair lady (1956), ktorého "literárnym" otcom bol veľký anglický spisovateľ a dramatik Bernard Shaw. Je to vlastne variácia prastarého príbehu o chudobnej popoluške (Eliza), ktorá však na rozdiel od tej rozprávkovej nečaká v kútiku na svojho princa (prof.Higginsň, ale tvrdo na sebe pracuje a bojuje o svoje šťastie.
Ďalším príkladom môže byť muzikál súčasného autora Michela Schönberga (je to Francúz) Les Misérables (Bedári) podľa slávneho románu Victora Huga. S veľkým úspechom sa hral od r. 1992 aj v Prahe. Postavu krčmára vytvoril známy spevák Jiří Korn. (Thénardier), jeho manžejku nemenej populárna Petra Janů.
Súčasný muzikál pracuje s prelínaním dejových pásem, so zvukovými, ale aj vizuálnymi efektmi.
Muzikál musel po Bernsteinovi hľadať nové cesty. Skvalitňovali sa textové predlohy, ale hudobnú úroveň West side dtory bolo ťažko dosiahnuť. Možno aj preto hľadajú skladatelia novú inšpiráciu. Tou sa stáva jednak neamerická melodika, napr. židovská vo Fidlikantovi na streche, cigánska v Cigáni idú do neba, slovanská v Na skle maľované…
Ale je tu aj priamy pokračovateľ pôvodného blues-rock. Mladí hudobníci prichádzajú s jednoduchou, priamočiarou melodikou aj harmóniou, namiesto veľkých orchestrov im stačia tri gitary a bicie…Vytvára sa tak nový materinský jazyk muzikálu.
- je to skôr nové nárečie, džezový základ zostáva, aj keď si ho v začiatkoch mladí tvorcovia neuvedomujú. Ako príklad môžme uviesť muzikál Hair, ktorý pôsobil svojou jednoduchosťou, no súčasne angažovanosťou a stotožnením sa s mladými ľuďmi v odpore proti vojne vo Vietname, ako zjavenie.
Mladí rockeri sa však učili veľmi rýchlo. Jeden z najtalentovanejších hudobno-dramatických autorov. Angličan Andrew Lloyd Webber (1948) dokázal už vo svojom druhom javiskovom diele skĺbiť rockové prvky so zvukom veľkého orchestra, tvrdú beatovú rytmiku s černošským soulom a s netradičným metrom (5/4, 7/4). Muzikál, ktorý čerpal z knihy kníh Biblie, mal síce premiéru v New Yorku (1971), ale väčší úspech v Londýne (1972), sa volá Jesus Christ Superstar. Jednu z krásnych piesní spieva Mária Magdaléna: Neviem, ako ťa mám milovať. Zaujímavá je aj pieseň Herodesa, ktorá vychádza z ragtimu. Herodes, ako kráľ, je presvedčený, že zázraky sa môžu konať na želanie, a tak chce, aby Ježiš prešiel po hladine jeho bazénu, aby predviedol svoju božskú podstatu, akoby nová viera bola predovšetkým novou zábavou. Asi nie je sám. A čo ľudia, ktorí použijú ústredný motív muzikálu, jeho ocrannú známku ako zvučku napr. súťaže krásy?
Mnohé muzikáli boli sfilmované a ich filmová podoba sa stala známejšou ako javisková, napr.My fair lady, West side story, Hair, Mary Poppins, Oliver, Jesus Christ superstar, Chorus line, Evita…
Hair - toto dielo považujú niekde aj za rockovú operu, pretože tu niet nijakých recitatívov. Spôsob, ako pracuje autor s hudobným materiálom, zaraďuje dielo medzi muzikáli.
Slovenský muzikál nemal také východiskové pozície ako v Čechách, hoci na bratislavskej Novej scéne odzneli v 60. Rokoch mnohé významné svetové muzikály. Nevýhoda sa však napokon ukázala výhodou-mladá, swingom málo ovplyvnená generácia prišla s originálnym slovenským rockovým muzikálom Cyrano z predmestia.
Pri práci na muzikáli sa stretli básnici Ján Štrasser a Kamil Peteraj s muzikantmi Pavlom Hammelom a s Mariánom Vargom. Libreto napísala Alta Vášová a v neprítomnosti spolupracoval Edmond Rostand, ktorý pred sto rokmi napísal veršovanú romantickú drámu Cyrano z Bergeracu.
Podobne ako jeho slávny predchodca nestojí ani Cyrano, chlapec z predmestia a vedúci rockovej skupiny, o lacný úspech, ale chce presvedčiť svojím talentom. Šermiarske súboje sa zmenili na súperenie progresívnej rockovej kapely s komerčnou skupinou. Aj náš Cyrano je chudobný a najviac si cení svoju česť. Neváha sa za ňu postaviť ani proti presile. Ako správny romantický hrdina.
zdroj: učebnica hudobnej výchovy pre 9. ročník ZŠ

Divadlo, ktoré spieva, hrá a tancuje

18. února 2008 v 17:32 | Maja N. |  ••• theatre
Divadlo, ktoré hrá, spieva a tancuje…
Prvou členkou tejto rodiny je opereta. Niet pochýb, že je mladšou (a ľahkomyselnou) sestrou vážnej a serióznej opery. Po tom, čo sme sa dozvedeli o šansóne, o divadelnej piesni a kabarete, nás ani neprekvapí, že sa narodila práve v Paríži. Ako to už býva, nikto tejto udalosti nevenoval mimoriadnu pozornosť. Paríž bol zaujatý inou udalosťou - Svetovou výstavou (písal sa rok 1855). A práve v tomto roku sa v malom drevenom divadielku na Champs-elysées konala premiéra bláznivej hudobnej komédie, ktorá parodovala paríž a Parížanov. Tá hra sa volala Dvaja slepci a jej autorom bol kapelník a skladateľ Jaques Offenbach.
Ak za prvú skutočnú operetu považujeme Offenbachovo dielo Orfeus v podsvetí (1858), potom vrcholným dielom celého žánru je jeho Krásna Helena (1864). Diváci rýchlo pochopili, že obe diela nie sú o antických bohoch, ale o korupcii a nemravnosti vtedajšej spoločnosti (Napoleon II.). Jedno z najznámejších čísel je Kankán z Orfea v podsvetí. Tento tanec vyvolal búrky protestov a nadšenia, inšpiroval maliarov a choreografov neskorších hudobných revue, show aj muzikálov.
Viedenskú operetu ďalej rozvinuli takí skladatelia ako Franz Lehár, Oskar Nedbal… ale vývoj už smeroval inde:v Berlíne slávila úspechy prepychová revuálna opereta, v Londýne komická opereta. Tu už nestačilo iba spievať, ale byť rovnako hercom, žonglérom, tanečníkom, improvizátorom.
Je zaujímavé, že sa po Offenbachovejsmrti nenašiel vo Francúzsku skladateľ, ktorý by dokázal nadviazať na jeho úspechy. Opereta sa presťahovala do Viedne, kde sa jej najvýznamnejším predstaviteľom stal "kráľ valčíkov" Johann Strauss. Umelecky najvyššie stojí jeho v poradí tretia opereta Netopier (1874), ale najúspešnejšou bol Cigánsky barón (1885), kde sa popri "povinných" valčíkoch objavuje aj čardáš.
Aj na Slovensku zapustila opereta I keď neskôr, svoje korene. Jej korunným princom sa stal skladateľ Gejza Dusík. Ak bol vo viedenskej operete typický valčík, znakom slovenskej sa stalo tango. Z Dusíkových operiet dosiahli najväčšie úspechy Keď rozkvitne máj (1938) s tangom Rodný môj kraj a Modrá ruža (1939) s foxtrotmi Zatancuj si so mnou, Len bez ženy…
Gejza Dusík (1907-1986) študoval medicínu, ale potom sa venoval naplno hudbe. Dopĺňal si hudobné vzdelanie na konzervatóriu vo Viedni, kde zažil mnohé premiéry slávnych operiet. Jeho prvým dielom v tomto žánri bolo Tisíc metrov lásky (1935). Po vojne sa k operete vrátil dielom Hrnčiarsky bál (1956), z ktorého nás dodnes oslovuje Pieseň o rodnej zemi - určite aj vďaka skvelému prednesu Petra Dvorského.
Na našupopulárnu pieseň, džez I hudobné divadlo mal rozhodujúci vplyv Jaroslav Ježek. Bol jedným z mála skladateľov, ktorý dokázal skĺbiť vplyvy černošskej hudby, ragtigmu I Gershwina so slovanskou melodikou a mal aj šťastie, že k hudbe písala inteligentné a vtipné texty dvojica V+W. ich hry mali ostrý satirický náboj proti fašizmu, ale aj proti zápacníctvu, pohodlnosti, predsudkom…
Divadlo, ktoré nazvali oslobodeným, sa stalo inšpiračným zdrojom neskorších malých hudobných divadiel, ako bol napr. Semafor s dvojicou Suchý a Šlitr, na Slovensku na túto tradíciu nadviazali Lasica a Satinský…Piesne ako Tmavomodrý svět, Klobouk ve křoví, Svíta, Život je jen náhoda…sa stali evergreenami a určite sa zapáčia aj vám. Najmä keď si ich dokážete zaspievať s gitarou.
Ježek bol takmer slepý, najradšej sa zdržoval v šere divadla a miloval tmavomodrú farbu: tmavomodrý svět. So slovenským názvom druhej Ježkovej skladby sme sa už stretli. Šaty dělají člověka.
Jaroslav Ježek (1907-1942) po nástupe fašizmu musel spolu s Janom Werichom a Jiřím Voskovcom emigrovať do USA kde 35-ročný umiera.
Pesničky zo Semaforu
Keby bol niekto 30. Októbra 1959 tvrdil, že pesničky a texty z hry Čověk z půdy si budú mladí ľudia odpisovať a spievať aj o pár desaťročí, zožal by asi posmech. A vidíte, práve táto hra bola začiatkom dnes už legendárneho divadla Semafor, s ktorým sa nerozlučne spája autorská dvojica Suchý+Šlitr.

Henrik Ibsen

18. února 2008 v 17:30 | Maja N. |  ••• personalities
HENRIK IBSEN

- dramatik
Európska literatúra XIX. storočia má neobyčajné rozkrídlenie v celodejinnom meradle: je to obrovské literárne obdobie - a epochálne predovšetkým svojou lyrikou a svojou epikou; je tu veľa veľkých a veľkolepých básnikov i prozaikov. Koho však možno postaviť proti Goethemu a Heinemu, Byronovi a Shelleymu, Hugovi a Baudelairovi z oblasti poézie alebo proti Scottovi a Dickensovi, Balzacovi a Flaubertovi, Tolstému a Dostojevskému z oblasti prózy, ako rovnocenný umelecký zjav z oblasti vtedajšej dramatickej tvorby? Okrem Schillera, Kleista a Hebbela z prvej polovice storočia prichádzal by do úvahy z druhej polovice storočia jedine Ibsen, dramatik, ktorý čo do mohutnosti tvorivého rozpätia znesie porovnanie aj s epochálnymi európskymi básnikmi a prozaikmi tých čias; až po ňom by prišiel Strindberg a ďaleko za ním Hauptmann. Hoci príslušník malého škandinávskeho národa (Nórsko), Ibsen sa stal jedným z tých smerotvorných a smerodajných autorov, ktorí podstatne formovali literárnu tvár Európy XIX. storočia.

Nie je ľahké uchopiť a pochopiť Ibsena v jeho celistvosti; má svoje hlbiny a dná, svoje pečate i zámky, no nie je neprístupne uzavretý ani uzamknutý. Práve naopak! Stále uvádzaný a neustále nanovo a súčasne interpretovaný. Kľúč k nemu nájdeme v pozanani tých veľkých dobových otázok a tých večných problémov ľudského šťastia a ľudskej etiky v súkromnom i verejnom živote minulosti či prítomnosti, ktoré Ibsen nastoľoval a riešil v celej svojej dramatickej tvorbe. Jeho hry: Catilina, Mohyla, Svätojánska noc, Pani Inger na Oestrote, Slávnosť na Solhauge, Olaf Liljekrans, Bojovníci na Helgelande, Komédia lásky, Nápadníci trónu, Brand, Peer Gynt, Spolok mladých, Cisár a Galilejský, Opory spoločnosti, Domov bábok (Nora), Strašidlá, Nepriateľ ľudu, Divá kačka, Rosmersholm, Pani z prímoria, Heda Gablerová, Staviteľ Solness, Malý Eyolf, John Gabriel Borkamn a Keď sa my mŕtvi preberieme - to je jedna súvislá tematická reťaz, obopínajúca problematiku vnútorného mi zovnútorneného ľudského života v takej šírke a v takej obsiahlosti ako pred ním len geniálny súhrn Shakespearových tragédií a komédií. (...)
Dr. Július Paštéka

Všetko, čo som napísal, je čo najtesnejšie spojené s tým, čo som prežil, aj keď som to nezakúsil osobne; každé nové dielo prispelo k procesu môjho duchovného oslobodenia a katarzie; lebo každý človek sa podiela na zodpovednosti a vine spoločnosti, ku ktorej patrí.
Henrik Ibsen

Kritici sa radi hrajú so symbolmi, lebo nemajú rešpekt k realite. A keď im človek ponúkne ozajstný symbol, zredukujú ho na triviálnosť alebo nadávajú na autora či inscenátora.
Henrik Ibsen

Heda Gablerová

18. února 2008 v 17:29 | Maja N. |  ••• theatre
HEDA GABLEROVÁ
Henrik Ibsen
Hlavná hrdinka hry si kladie množstvo otázok. Sú to otázky, ktoré sa znova a znova s neodbytnou naliehavosťou vkrádajú do jej snov a myšlienok. Určite mnohé z nich poznáte aj vy! O vašom živote, o zložitostiach partnerských vzťahoch, o našich osobných prehrách aj výhrach... Príďte si ich klásť do divadla! Spoločne s Hedou Gablerovou!

Prečo ma tie otázky nenechajú pokojne spať?
Od čoho sa nedokážem odpútať a oslobodiť?
Od vlastnej krutosti, vulgárnosti, triviálnosti...?
Podozrievavosti a besov?
Prízmenej telesnosti, pudov a vášní...?
Od minulosti, či skôr od obavy z budúcnosti?
Komu a čomu môžem ešte veriť?
O čo sa vôbec v živote usilujem?
O to nedosiahnuteľné, tušené, iluzórne...?
O šťastie, peniaze, pokoj...?
Čo mi zostáva?
Prázdne čakanie?
Nuda?
Mŕtvolne plynúci čas?
Milujem?
A som vôbec niekým milovaná?
Nezradí ma?
Čím za to musím zaplatiť?
A manželstvo?
Koľko odolá?
Rok, dva, tri mesiace...?
Vzťah medzi mnou a tebou?
A tým pred tebou?
Moje slová zraňujú, zavádzajú, zabíjajú?
Alebo zneisťujú?
Opätovný strach?
Úzkosť?
Obava?
A čo smrť?
Prečo tak rada koketujem s okamihom konca?
Dokážem ovládnuť vlastných démonov?
Aby som nezničila seba samú, a pritom aj tých druhých?
Odvážim sa nazrieť do tmavej priepasti svojho vnútra?
Nestretnem tam iba samoľúbosť a sebaľútosť?
Alebo skôr utrpenie, ktoré ma môže očistiť?
A čo násilie, bolesť, samota?
Prečo sa ponevieram po dome a zúfalo chcem
uniknúť pred svetom a pred sebou samou?
Čo chcem pochopiť?
Prečo sa na toto všetko vôbec pýtam?
Keď tuším, že... ani láske, ani svetu,
Ani životu, ani mne... sa nedá porozumieť?
Prečo sa potom... snažím, urputne trpím,
skazonosne milujem, túžim, nenávidím, hľadám?
Kde sú hranice môjho zatratenia?
Kde?
Tam, kde sa končí noc, tam nájdem nádej na lásku.

Čo tak pre zmenu prísť do divadla nielen za zábavou, ale aj za poznaním seba samého!
Mať možnosť ponoriť sa do hlbín komplikovanej duše človeka; jeho vedomia a podvedomia. Dať priestor našim emóciám! Spoznávať terén temnejších zákutí ľudskej prapodstaty.

HEDA GABLEROVÁ
Heda - to je ibsenovská ikona silnej mladej ženy 20. storočia. Hľadá v tejto spoločnosti a chotickom svete lásku, šťastie, pokoj, vlastné miesto... Či skôr samú seba?! Heda Gablerová je moderný obraz i odraz zložitých vzťahov žien a mužov. V ich individuálnych danostiach a partnerských zväzkoch. Heda je hrou lásky a zrady, zožierajúcich besov, samoty a túžby po slobode. Hrdinov sprevádzajú časté pochybnosti o sebe; výčitky svedomia, prenikavé pohľady, veľavravné mlčanie... Démoni minulosti, rodinné prekliatia...
Ibsen v tejto hre pracuje s významovo bohatými otázkami a nie s jednoznačnými odpoveďami. Interpretačný kľúč k našej inscenácii vychádza práve z týchto otáznikov. Ako raz Ibsen výstižne povedal: Umenie nie je nájsť odpoveď, ale žiť s otázkou.

CH. Baudelaire - Zdochlina

18. února 2008 v 17:27 | Maja N. |  ••• literature
Moja obľúbená báseň

Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá,
V to sladké ráno leta raz:
Zdochlina príšerná v zákrute cesty hnila
Na márach štrku mraziac nás.
A slnce pražilo do tejto prašiviny,
Sťa rozpad zrýchliť chcelo by
A vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
Z demontovanej podoby.
A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
Batalióny čiernych lárv
Dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka
Z útroby, ktorou hýbal zmar.
To všetko klesalo a stúpalo jak vlna,
Šumelo ľahlo výsmech tmám,
Akoby mrcina, tajomným dychom plná,
Znásobovala život sám.
Ach, takou budete i vy raz celkom iste
Jak puchu plná zdochlina,
Hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
Anjel môj, moja jediná.
Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
Úniku z tejto hrôzy niet,
Keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí,
V zmäť starých kostí plesnivieť.
No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
Keď zbozkáva vás do kostí,
Že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
Z rozpadu svojich ľúbostí.

Minerálne vody - mineral Wasser - mineral watter

18. února 2008 v 17:25 | Maja N. |  ••• nápoje - Getränke - drinks
Podľa prevládajúcich nerastných látok rozoznávame tieto druhy minerálnych vôd:
Obyčajné kyselky obsahujú oxid uhličitý a vyznačujú sa typickou príjemnou chuťou. Známe sú najmä Poltárska, Bardejovská kyselka, Cígeľská, Kysibelka, Fatra, Santovská, Bilinská aLuhačovická. Pijeme ich ako stolové vody.
Alkalické pramene sú bohaté na hydrogénové uhličitany sodné, prípadne vápenaté a horečnaté. Ich pitie má liečivý účinok pri niektorých žalúdočných chorobách.
Zemité pramene obsahujú hydrogénové uhličitany vápenaté a horečnaté ( Sliač, Lúčky, Vyhne).
Slané pramene - muriatické sa vyznačujú väčším obsahom kuchynskej soli a často aj brómu alebo sírovodíka ( Číž, Darkov, Polhora )
Sadrové pramene obsahujú najmä síran vápenatý, ktorý býva doplnený hydrogénovými uhličitanmi a prípadne železom. Tieto minerálne vody sa pijú pri liečení katarov tráviacich a dýchacích ciest ( Korytnica, Sliač, Brusno, Gánovce, Kováčová, Lúčky).
Horké pramene podnecujú svojím obsahom síranu horečnatého najmä rýchle vyprázdňovanie čriev ( Šaratica ).
Jednotlivé druhy našich minerálnych vôd sa charakterizujú a uplatňujú takto:
Santovka patriaca do skupiny zemitých kyseliek odporúča sa piť pri niektorých chronických chorobách tráviacich ústrojov, pri poruchách látkovej premeny a náchylnosti k tvorbe obličkových kameňov. Vzhľadom na vysoký obsah oxidu uhličitého má príjemnú chuť, a preto je aj výbornou stolovou vodou.
Salvator je zemitá, zásaditá kyselka, pramení v Lipovciach pri Prešove. Fyzikálnymi a chemickými účinkami sa podobá Santovke.
Baldovská kyselka je zemitá, zásaditá, železnatá voda. Odporúča sa pri málokrvnosti, žalúdočných chorobách, kataroch žlčových ciest, pri obličkových chorobách a v rekonvalescencii. Má pomerne vysoký obsah oxidu uhličitého, a preto je obľúbená aj ako stolová voda. Jej prameň vyviera v obci Baldovce ( pri Spišskom Podhradí ).
Fatra je známa liečivá zásaditá kyselka, prameniaca neďaleko Martina. Pije sa najmä pri chronických žalúdočných chorobách, pri chorobách tráviacich ústrojov a narušenej látkovej premene.
Cígeľka ako vysokohodnotná liečivá voda patrí do skupiny zásaditých, slaných, jódových kyseliek. Odporúča sa napríklad pri črevnom a žalúdočnom katare, pri chorobách žlčníka a obličiek, pri chorobách močových ciest, horných dýchacích ciest a poruche látkovej premeny.
Korytnica zodpovedá zložením sadrovitej, zemitej, železnatej kselke, ktorá sa odporúča piť pri málokrvnosti a pri žalúdočných a črevných chorobách, pri chorobách žlčových ciest, pečene a látkovej premeny. Vyviera na úpätí pohoria Prašivá v Nízkych Tatrách.
Maštinská stolová minerálna voda je jednoduchá kyselka, obľúbená najmä s prísadou sirupu.
Minerálne vody sa môžu miešať s vínom, ovocnými šťavani a sirupmi. Nie však so všetkými, lebo niektoré z nich pri tom strácajú svoju výraznú chuť, môžu byť nechutné alebo nepríjemne sfarbené. Na minerálnych vodách býva vyznačené, či sa môžu miešať. Na miešanie sa hodia biele vína, vína s väčším obsahom kyselín, s väčším extraktom, menej sírené vína a vína bohatšie na alkohol. Ak chceme získať čistejšiu chuť, miešame minerálne vody s mladými vínami. Minerálna voda nesmie obsahovať Fe, ktoré vytvára s trieslovinami vín a štiav zákal a čierne sfarbenie. Pomer šťavy a minerálnej vody - 1 : 5 a vína a minerálnej vody - 1 : 1.
Najlepšie sa na miešanie hodia uhličité minerálne vody - málo prchavé kyselky s malým obsahom minerálnych látok a čo s najmenším podielom železa.

Portia Coughlanová

18. února 2008 v 17:22 | Maja N. |  ••• theatre
PORTIA COUGHLANOVÁ
Marina Carr
Portia Coughlanová je krásna a bohatá tridsiatnička, po ktorej túžia všetci muži. Zároveň sa jej však desia. V temnom údolí Belmontskej rieky počuje za nocí spev svojho mŕtveho brata - dvojičky, ktorý sa v rieke utopil a s ktorým je aj po smrti spojená neviditeľnou pupočnou šnúrou.
V deň jej tridsiatich narodenín sa s novou naliehavosťou otvárajú staré záhady. Prečo sa Portiin brat utopil? Počul nad riekou hlas čarodejnice, ktorú v stredoveku nabodli v Belmontskom údolí na kôl? Žiarlil na mužov, ktorí sa začali zaujímať o jeho krásnu sestru? Bolo to vôbec ľudské dieťa z mäsa a kostí? Alebo sa v histórii Portiinho rodu skrýva nejaké strašné tajomstvo, ktorým sú všetci poznačení?
Čas na nájdenie odpovede sa kráti...
Anjelský spev láka Portiu k diabolskej rieke...
Portia Coughlanová je fascinujúci príbeh, v ktorom sa autorke podarilo bravúrne spojiť prvky magického realizmu s miestami až hororovou atmosférou a drsným humorom kurióznych postavičiek írskeho vidieka. Práve tie dodávajú príbehu tú správnu šťavu: je tu teta Maggie - penzionovaná prostitútka s podrezaným jazykom; jej flegmatický manžel Senchil, ktorý dovtedy chrúme sucháre, kým sa nestane jedným z nich; Portiina najlepšia priateľka Stacia, ktorá si pre každú spoločenskú príležitosť kupuje inú farebnú pásku na svoje vypichnuté oko; Portiin lakomý otec Sly, ktorý si ako hovnivál guľku trusu tlačí pred sebou vozíček so svojou ufrflanou matkou.
Tí, ktorí hľadajú v divadle silný príbeh, si prídu na svoje.
---
Výber z recenzií:
Nečakané zvraty vygradovaného príbehu, vypointovanie motívov, detailné vykreslenie postáv, cit pre divadelnú situáciu - takéto charakteristiky sa málokedy spájajú s novými hrami. Ak aj áno, zvykneme ich označiť za priveľmi staromilské.
(...)
Zuzana Kanócz vzala svoju prvú veľkú divadelnú rolu skutočne poctivo. Jej Portia zostáva prirodzená aj v citovo vypätých situáciách. Kanócz v sebe spája osudovosť so susedskom intimitou, je prirodzene príťažlivá, vyzývavo krehká.
Všetkým účinkujúcim sa podarilo na scénu doniesť predchádzajúce životy ich postáv. Žoviálna Maggie Evy Pavlíkovej vláčila skúsenosť odšliapaných nocí, krutá starena Blaize Žofie Martišovej zas svoju celoživotnú zatrpknutosť. Presvedčivo pôsobila aj Daniela Kuffelová netradične obsadená do roly ubitej matky. Ivan Vojtek i Peter Oszlík oprášili trochu Stanislavského. Milo stratení boli miestni chlapci Milana Ondríka a Martina Nahálku. Je vzácne, že Dušan Cinkota Portiinho manžela, miestneho podnikateľa Raphaela neparodoval, naopak dodal tejto postave dôveryhodnosť a tragiku.
(...)
Hra nepatrila k najkratším, kruté osudy rodín z írskeho vidieka však zostali pred očami divákov ešte dlho po jej skončení.
zdroj: DAB